Hodnotenie listu

 

V prvej časti bridžovej hry, t.j. počas licitácie, je úlohou partnerskej dvojice najdenie vhodného záväzku. Vhodný záväzok je taký, ktorý nielen dokážu splniť, ale prinesie im maximálny počet bodov. Bude to záväzok s vhodne zvolenou tromfovou farbou, prípadne bez tromfov, pri primeranej výške záväzku, t.j. počtu sľúbených zdvihov. Aby výška záväzku a zvolená tromfová farba nezáviseli úplne od náhody, musíme nájsť nejaký systém na hodnotenie sily listu a urobiť nejaké konvenčné dohody o tom, ako ukážeme dĺžku navrhovanej tromfovej farby. Dĺžka farby otváracej hlášky bude vysvetlená neskôr, pri výklade systému voľby otváracej hlášky. Tu sa sústredíme na metódu hodnotenia sily listu.

 

Sila listu

            Ak sa chceme do dražby zapojiť ponukou vlastného záväzku, musíme sa zaviazať, že získame minimálne o 1 zdvih viac, než súper. Len veľmi výnimočne dostaneme karty, ktoré s istotou vyprodukujú 7 alebo viac zdvihov. Znamená to, že vo väčšine rozdaní sa nebudeme môcť zapojiť do dražby? Vôbec to neznamená. Predsa, zdvihy našej linky získame na základe spoločnej sily a vlastností nášho aj partnerovho listu. Lenže o partnerovom liste v čase, keď chceme urobiť prvú ponuku ešte nevieme nič. Ani to nie je celkom pravda. Rozdané karty podliehajú zákonom štatistiky a pravdepodobností, t.j. je pravdepodobné, že partnerové karty získajú nejaké zdvihy napriek tomu, že sa partner ešte neprejavil. Cieľom tohto materiálu, však nie je výklad pravdepodobností a štatistiky. Uspokojíme sa s vyššie uvedenou poznámkou na túto tému, a až na niekoľko málo výnimiek, nebudeme ďalej rozoberať. Ako teda určiť vhodnosť listu pre ponuku vlastného záväzku?

            Aby sme otvorili licitáciu, t.j. urobili prvú ponuku, náš list musí splňovať predovšetkým podmienku dostatočnej sily. Sila listu je odvodená od počtu a výšky našich figúr pri zohľadnení dĺžky našich farieb. Celková sila listu sa teda skladá z figúrovej sily a rozlohovej sily.

 

Figúrová sila listu

Každý, kto pozorne prečítal odsek o získaní zdvihu ľahko pochopí, že vysoké karty vo farbe, teda predošetkým figúry, sú obdarené silou, s ktorou môžu získať zdvih. Uvažujme najprv o beztromfovom záväzku. S esom vo farbe výnosu určite dokážeme získať zdvih. Eso teda má najväčšiu zdvihotvornú silu. Ak je eso odohraté v jednom zdvihu, potom kráľ má tú istú silu v ďalšom zdvihu. Ďalej nasleduje dáma, potom bub a až tak karty, ktoré sú označené číslami. Dvojka, trojka a štyrka v tomto ponímaní zdvihotvornú silu nemajú (ale v inom ponímaní môžu mať, tak ako to bude vysvetlené nižšie). Ak dostaneme v jednej farbe eso, kráľa a dámu vieme, že tieto 3 karty nám vyprodukujú 3 zdvihy. Ale koľko zdvihov získame, keď eso bude v pikoch, kráľ v srdciach a dáma v kárach? Už to nie je také isté. Na eso pikové takmer s určitosťou získame zdvih (stále hovoríme o beztromfovom záväzku). Na srdcového kráľa už menej isto a na károvú dámu už len v niektorých prípadoch. Takéto rozhádzané figúry sú pritom častejšie, ako tie predchádzajúce. Otázka teda znie: ako vieme nájsť systém, ktorým by sme vedeli určiť silu všetkých listov, bez ohľadu na ostatné vlastnosti listu?

 V histórii bridžu sa používali rôzne metódy, ktoré boli viac alebo menej presné, boli jednoduchšie alebo zložitejšie. Skúsenosť ukázala, že jednou z najdôležitejších vlastností systému hodnotenia sily listu musí byť jednoduchosť. Predsa nikto nebude robiť zložité výpočty alebo komplikované logické hádanky, aby odhadol silu svojho listu. Nikto nehrá bridž kôli nejakým výpočtom, ale preto, aby mal zábavu zo samotnej hry. A tak, z mnohých systémov hodnotenia sily listu sa dnes používa, prakticky jeden, ktorý pravdepodobne prvýkrát použil američan Milton Work, ale po ňom mnohí autori to podávali, ako vlastný systém. Výhodou tohto systému je skutočne jednoduchosť – posúďte sami!

            Systém vychádza z predpokladu, že z hľadiska zdvihovej sily listu sú rozhodujúce figúry, bez ohľadu na to, v ktorých farbách sú umiestnené a teda stačí hodnotiť figúry - ostatné karty nie je nutné do hodnotenia započítavať. Potom už stačí pripísať každej figúre, podľa jej výšky, nejaké body a systém je na svete. Tento systém teda vypadá nasledovne:

Eso                    má hodnotu                     4 bodov.

Kráľ                  má hodnotu                     3 bodov.

Dáma                 má hodnotu                    2 bodov.

Bub                    má hodnotu                    1 bodu.

Ostatné karty   majú hodnotu                  0 bodov.

            Pri tomto systéme sa hodnotia teda len figúry. Malé karty (od  desiatky dole po dvojku) sa nehodnotia.Tento systém je skutočne jednoduchý a každý, kto sa naučil spočítavať čísla do 37, ľahko zvládne spočítať body za vlastné figúry. Podľa tohto systému sa nestaráme o to, že ktorá figúra v ktorej farbe sa nachádza. Bez ohľadu na jej polohu pripíšeme jej body podľa tejto tabuľky a môžeme silu nášho listu vyjadriť jediným číslom, ktoré bude súčtom bodov za všetky naše figúry, podľa tejto tabuľky. Tento jednoduchý systém až neuveriteľne dobre slúží pre bridžové účely hodnotenia sily listu, najmä u  listov, v ktorých nie sú príliš dlhé farby (5- alebo viaclisty). Keďže konečná cifra týchto bodov vznikne výlučne za figúry, takto získané body budeme nazývať figúrové body (FB) a takto vyjadrenú silu listu budeme nazývať figúrovou silou.

Príklad 6: Majme list:

ªAJ87

©KQ3

¨Q75

§AQ3

 

a určme jeho figúrovú silu:        V pikoch:        A = 4

                                                                                  J  = 1

                                                            V srdciach:      K = 3

                                                                                  Q = 2

                                                            V kárach:        Q = 2

                                                            V trefoch:        A = 4

                                                            Spolu:                  18 FB.

 

            Pozrime sa teraz na celé rozdanie: V balíčku bridžových kariet je v každej farbe presne jedno eso, jeden kráľ, jedna dáma a jeden bub. Figúrové body za všetky figúry v jednej farbe sú teda: 4+3+2+1=10.  Za všetky 4 farby to potom činí 40 FB, ktoré sa nejakým spôsobom rozdajú štyrom hráčom. Ak by sa rozdali úplne pravidelne, dostal by každý hráč figúry za 10 FB. Ktorá linka by získala 6 a ktorá 7 zdvihov? Nie je to ľahká otázka. Najpravdepodobnejšie by takéto rozdanie nikto nechcel zohrávať. Ak jeden hráč dostane viac, ako 10 figúrových bodov, bude to na úkor nejakého iného hráča (v balíčku je vždy len 40 FB). Stačí už malá odchýlka FB do plusu (nad 10 FB) a môžeme sa pustiť do licitácie dúfajúc, že súper má o to menej bodov. Tá malá odchýlka bude predstavovať 2 body nad priemerom. Teda 12 FB už stačí, aby sme otvorili licitáciu, t.j. urobili nejakú ponuku. Vyslovíme teda jednoduché pravidlo:

 

 

 

           

Rozlohová sila listu

            Figúry nie sú jediným zdrojom zdvihov. Pozrime sa na nasledovný príklad rozdelenia pikovej farby medzi štyrmi hráčmi.

Príklad 6:

                                    SEVER

                                     ª654 

ZÁPAD                                                           VÝCHOD                 

  ª87                                                                  ªJ109

                                       JUH

                                 ªAKQ32

 

Juh zahrá eso (všetci priznávajú farbu), kráľa (opäť všetci priznávajú farbu) a dámu (Sever a Východ priznávajú farbu, ale Západ už musí pridať nejakú kartu z inej farby). Juhu ostali dve najmenšie karty v pikoch (2 a 3), ale už nikto z ostatných hráčov piky nemá. Juh teraz zahrá pikovú trojku (alebo dvojku) a všetci ostatní hráči pridávajú do tohto zdvihu inú kartu, ako pikovú, teda nemôžu ovplyvniť získanie zdvihu. Juh teda získa zdvih na trojku a v ďalšom zdvihu na dvojku. Toto je možné v prípade, že už všetky vyššie karty boli v tejto farbe odohraté. Keby mal Juh len 4 karty, napr. ªAKQ3 a Východ ªJ1092 už piková trojka Juhu nemôže urobiť zdvih. Z uvedeného vidno, že počet zdvihov je možné zvýšiť, ak máme najakú farbu dlhšiu ako štvorkartovú. Ak vieme urobiť zdvih na malú (dĺžkovú) kartu, potom sa táto vlastnosť musí nejako prejaviť pri hodnotení sily listu. U týchto listov môžeme k figúrovým bodom pripočítať ešte rozlohové body podľa nasledovného pravidla:

 

 

Tieto body sa nazývajú rozlohové body, nakoľko odrážajú rozlohové vlastnosti listu.

Celková sila listu bude súčtom figúrovej a rozlohovej sily listu. Celková sila lepšie vystihuje skutočnú zdvihovú silu listu, ako len figúrová sila, preto pri rozhodovaní o otvorení licitácie bude určujúca celková sila. Súčet figúrových a rozlohových bodov nazývame komplexné (sumárne) body.

            Vyššie uvedené pravidlo pre otvorenie licitácie teda upravíme nasledovne:

 

 

Príklad 6: Majme list:             ªAQ8742

©KJ654

¨7

§10

 

a spočítajme jeho skutočnú silu. Za figúry v pikoch máme spolu 6 (4+2) bodov a za figúry v srdciach 4 (3+1) bodov. V  lacných farbách nemáme figúry, preto nepočítame ani body. Hodnota našich figúrových bodov teda činí 10 (6+4). Spočítajme teraz rozlohové body: Za piatu pikovú kartu počítame 1 bod a za šiestu kartu tiež 1 bod. Spolu teda máme v pikoch 2 rozlohové body. V srdciach počítame za piatu kartu tiež 1 bod. Rozlohové body listu teda predstavujú 3 body. Komplexné body sú súčtom figúrových a rozlohových bodov, t.j. 10+3=13. Náš list teda obsahuje 13 bodov pre účely licitácie. Môžeme ho teda smelo otvoriť.

 

            Ak nemáme ani jednu farbu dlhšiu ako 4 karty, nemáme žiaden rozlohový bod. O vhodnosti listu pre otvorenie licitácie teda rozhodujú len figúrové body, podľa vyššie uvedeného pravidla (modrého).

            Poznámka:

            U rozlohových listov, ktoré obsahujú napr. jeden 6- alebo viaclist, prípadne 2 päťlisty, je možné otvoriť aj s menšou silou než 12 bodov. Tieto tzv. podlimitné otvorenia budú vyložené po zvládnutí „normálnych“ otvorení.