Základy

Bridž

Bridž sa skladá z dvoch hlavných častí: z dražby (licitácie) a zo zohrávky (hry). Dražba predchádza zohrávke a v jej priebehu sa určí druh a výška záväzku, ako aj hráč, ktorý bude zohrávať, t.j. hlavný hráč (vydražiteľ). Zohrávka spočíva v úsilí hlavného hráča zrealizovať sľúbený záväzok, pričom súperi - obrááncovia - sa snažia tomu zabrániť. To, čo hráči v priebehu dražby sľubujú a potom sa snažia splniť, je určitý počet zdvihov. Bridž je teda boj o zdvihy. Najprv, v priebehu dražby, partneri sa zaviažu, že získajú určitý počet zdvihov (príjmu záväzok), ktorý v priebehu zohrávky sa pokúsia zrealizovať (prípadne aj nejaké zdvihy naviac, t.j.nadzdvihy).

Zdvih

Pre obidve časti bridžovej hry je dôležité pochopenie podstaty zdvihu a spôsobu získania zdvihu (čosi podobné sa v iných kartových hrách nazýva „štych“ – opäť viedenský vplyv). Po skončení dražby vyberie jeden z hráčov jednu kartu zo svojho listu a položí ju do stredu stola lícom hore. Hráč, ktorý nasleduje za ním v smere hodinových ručičiek, urobí to isté. Potom ďalší hráč v smere hodinových ručičiek a nakoniec aj štvrtý hráč urobí to isté. Takto vyložené 4 karty tvoria zdvih. Do každého zdvihu musí prispieť každý hráč presne jednou kartou, a keďže každý hráč drží na ruke 13 kariet, bude po odohratí všetkých kariet vytvorených 13 zdvihov. O týchto 13 zdvihov bojujú proti sebe 2 dvojice hráčov.

Jeden z hráčov linky pozbiera zdvihy vlastnej linky a uloží ich pred seba, lícom ku stolu, ale tak, aby bolo možné ľahko spočítať počet získaných zdvihov.

Priznanie farby

Hráč, ktorý kladie prvú kartu ku zdvihu sa nazýva vynášajúci hráč a karta, ktorú položí na stôl sa nazýva výnos. Vynášajúci hráč môže vyniesť ľubovoľnú kartu zo svojho listu – nie je pravidlami obmedzený (iba vlastnou logikou). Ostatní hráči potom musia pridať do zdvihu kartu vo farbe výnosu, pokiaľ aspoň 1 takú kartu majú. Toto pravidlo sa nazýva priznanie farby. Ak má ktorýkoľvek z ďalších troch hráčov vo farbe výnosu viac kariet, môže pridať ľubovoľnú kartu z tejto farby. Ak (už) nemá kartu vo farbe výnosu, môže pridať ľubovoľnú kartu zo svojho listu. Pravidlo priznania farby je jediné, ktoré je nutné dodržať pri tvorbe zdvihu. Na rozdiel od mnohých kartových hier (napr. mariášu), nemusí žiaden z hráčov dávať vyššiu kartu, ako je karta výnosu, ak má viac kariet v tejto farbe.

Získanie zdvihu

Hráč, ktorý pridal do zdvihu najvyššiu kartu vo farbe výnosu, získa daný zdvih. Výška pridaných kariet v inej farbe, ako vo farbe výnosu, nemá vplyv na získanie zdvihu. Hráč, ktorý získa zdvih, získa právo výnosu ku ďalšiemu zdvihu. Získanie zdvihu (zdvihnutie) si ozrejmíme na dvoch príkladoch:

Príklad 1:

SEVER

ZÁPAD VÝCHOD

JUH

©Q

Predpokladajme, že Západ vyniesol k tomuto zdvihu ©3 a Sever pridal ©8, Východ ©J a Juh ©Q. Keďže všetky karty boli pridané vo farbe výnosu, zdvih získa najvyššia karta, t.j. ©Q, čiže Juh a má právo vyniesť do ďalšieho zdvihu, ktorý prebehne podľa príkladu 2.

Príklad 2:

SEVER

ZÁPAD VÝCHOD

JUH

Juh vyniesol ©2 a Západ ©6, Sever ©9 a Východ, ktorý už srdcia nemá pridal ªK. Najvyššia karta vo farbe výnosu je ©9 a táto teda získa zdvih. Vôbec najvyššiu kartu pridal Východ (ªK), ale táto karta nie je vo farbe výnosu, teda nemá vplyv na získanie zdvihu. K ďalšiemu zdvihu bude vynášať Sever.

Tromf

Vyššie popísaný zdvih bol tzv. beztromfový zdvih. Pri beztromfovom zdvihu sú všetky 4 farby rovnocenné a o získaní zdvihu rozhoduje len výška kariet vo farbe výnosu, kým karty z inej farby nemajú na ziskanie zdvihu vplyv.

Hráči však môžu v priebehu dražby sľúbiť nielen výšku záväzku (počet zdvihov), ale môžu si zvoliť jednu farbu (ktorúkoľvek, ale len jednu!) za privilegovanú, ktorá má tú vlastnosť, že každá karta z tejto farby (aj najmenšia, teda dvojka) prebije ľubovoľne vysokú kartu z ostávajúcich troch farieb. Táto farba sa potom nazýva tromfová farba, alebo jednuducho tromf. Aj pre tromfovú farbu platí už vyššie uvedené pravidlo priznania farby, t.j., že do zdvihu, ktorej prvá karta je iná ako tromfová, je možné použiť tromf len v prípade, keď hráč už vo farbe výnosu nemá žiadnu kartu. Nie je však povinný pridať tromf, teda keď hráč už nemá žiadnu kartu vo farbe výnosu môže pridať ľubovoľnú kartu. Pridanie karty z netromfovej farby však nemá vplyv na získanie zdvihu, kým pridanie tromfu môže získať zdvih. Ak sa pridá do zdvihu tromf, o získaní zdvihu už nerozhodujú karty vo farbe výnosu, ale len tromfy. Ak dvaja alebo všetci traja hráči nemajú už vo farbe výnosu žiadnu kartu, všetci môžu (ak chcú) použiť tromf. V takom prípade získa zdvih najvyššia tromfová karta. Znovu si to ukážeme na príklade.

Príklad 3: Povedzme si, že tromfy sú srdcia a vynáša Sever:

SEVER

ªQ

ZÁPAD VÝCHOD

ª5 ªA

JUH

Sever vynesie pikovú dámu, ktorú Východ pokrýva esom a Juh, ktorý už piky nemá, pridá tromfovú (srdcovú) štyrku. Západ pridáva pik. Zdvih získal Juh, nakoľko aj najmenší tromf má väčšiu zdvihovú silu, ako ktorákoľvek karta vo farbe výnosu. Takýto zdvih sa nazýva tromfový zdvih. Juh zabil (prebil) tromfom eso Východu. (Na Slovensku sa ešte stále stretávame aj s poslovenčeným nemeckým výrazom pre zabitie tromfom, t.j. so šnapovaním, ale ujíma sa aj nový výraz z anglického originálu, a síce rafovanie – z anglického ruff [raf]. Aj výraz “ukradol zdvih tromfom” vyjadruje tú istú skutočnosť).

V našom príklade vyššie, ak by ani Západ nebol mal piky, mohol by pridať ktorúkoľvek kartu, teda aj tromf. Ak by pridal srdcovú päťku alebo vyššiu kartu srdcovú, získal by zdvih on.

Partneri budú chcieť hrať tromfový záväzok najmä vtedy, keď majú aspoň jednu farbu takú, v ktorej majú nad súperom citeľnú prevahu v počte kariet. Za citeľnú prevahu sa považuje už 8 tromfov na linke, nakoľko vtedy súperom ostáva už len 5 kariet v tejto farbe. Je možné hrať tromfový záväzok aj na 7 tromfov, ale vtedy súper má 6 tromfov a ten jeden tromf naviac, nemusí poskytnúť tú ochranu, ktorú od tromfov očakávame.

Dražba (licitácia)

Na Slovensku sa používajú obidva termíny, teda dražba aj licitácia, rovnocenne a aj priblížne s rovnakou frekvenciou, preto aj v tomto materiáli budú použité obidva termíny rovnocenne.

Ako už bolo spomenuté vyššie, po rozdaní kariet nasleduje dražba. Dražba v bridži sa podobá skutočnej dražbe pri predaji nejakej veci „ na dražbe“, ale na rozdiel od skutočnej dražby nemôžu sa účastníci „prekrikovať“ v ľubovolnom poradí, ale môžu dražiť len vtedy, keď príde na nich rad, v smere hodinových ručičiek. V bridži sa v priebehu dražby „kupuje“ právo zohrať rozdanie a „platí“ sa za to ponukou alebo záväzkom získať určitý počet zdvihov. Skutočným záväzkom sa stane len posledná ponuka z dražby, ktorá sa potom nazýva konečným záväzkom, ale keďže v priebehu dražby sa každá ponuka môže zmeniť na konečný záväzok, používa sa termín " záväzok" ako synonymum k termínu "ponuka". Splnenie sľúbeného záväzku môže byť a nemusí byť podmienené použitím tromfovej farby. Pritom účasť v dražbe je možnosť, a nie povinnosť. Keď príde rad v dražbe na hráča, ktorý v danej chvíli sa nechce zapojiť do dražby, povie: pas. Dražba však môže mať niekoľko kôl a hráč, ktorý raz už pasoval sa môže do dražby zapojiť kedykoľvek, keď znovu príde rad na neho. Dražba sa skončí vtedy, keď po poslednej hláške, inej ako pas, ďalší traja hráči už neprelicitujú poslednú ponuku a zadražia pas - teda po troch pasoch. Ale, samozrejme, každý z hráčov musí mať možnosť aspoň raz prehovoriť. Ak, na začiatku dražby, prví traja hráči v poradí pasujú, môže ešte štvrtý hráč slobodne licitovať, alebo tiež pasovať. Ak pasuje aj on, toto rozdanie sa nebude zohrávať a rozdajú sa karty k ďalšiemu rozdaniu tak, ako keby bola partia odohratá. Tri pasy končia licitáciu potom, keď aspoň jeden hráč licitoval niečo iné ako pas.

Hráč, ktorý urobil prvú ponuku (inú hlášku, ako pas), otvoril dražbu. Jeho linka (on a jeho partner) sa nazýva útočná linka, kým súperi sa ocitli na obrannej linke. Toto rozlíšenie je dôležité preto, lebo úvahy hráčov na obrannej linke, ako aj ich prostriedky v priebehu dražby sa môžu značne líšiť od tých, ktoré používajú na útočnej linke. V každom prípade, ak otvorí licitáciu súper, vezme nám niečo z dražobného priestoru.

Čo ponuknúť v dražbe? Keďže v každom rozdaní ide o boj o 13 zdvihov, zaviazať sa v dražbe, že získame 6 zdvihov je to isté, ako keby sme povedali, že súper získa 7 zdvihov. S takou ponukou nemôžeme uspieť. Ak chceme urobiť nejakú ponuku v dražbe, musíme sľúbiť, že chytíme aspoň o jeden zdvih viac, ako súper, a teda aspoň o 1 zdvih viac, ako 6 zdvihov. Prvých 6 zdvihov sa v bridži nazýva kniha. Každý hráč, ktorý sa chce do dražby zapojiť, musí považovať získanie knihy za samozrejmé, a preto v dražbe draží len zdvihy, o ktoré prekročí knihu.

Podobne, ako v skutočnej dražbe, aj v bridži musí byť každá z nasledujúcich ponúk vyššia, ako bola posledná ponuka. Vyššiu ponuku v bridžovej licitácii znamená ponuka získania väčšieho počtu zdvihov, alebo toho istého počtu zdvihov, ale s tromfami vo vyššej farbe alebo bez tromfov. Ponuka teda určuje počet zdvihov (nad knihou) tromfovej farby, resp. bez tromfov (BT), napr. jeden tref (1§) znamená záväzok chytiť 6+1=7 zdvihov, ak tromfy budú trefy. Keďže trefy sú najnižšou farbou, je to zároveň najnižšia možná ponuka. Vyššia ponuka je 1¨, ešte vyššia 1©, ešte vyššia 1ª a ešte vyššia 1BT. Ponuka beztromfovej hry je na danej úrovni najvyššia a prelicitováva všetky tromfové ponuky na svojej úrovni. Ak chce ktorýkoľvek hráč urobiť ponuku vo farbe nižšej, ako je posledná ponuka, môže tak učiniť len o stupeň vyššie. Nasleduje príklad z dražby: Rozdával Juh a dražba išla napríklad nasledovne:

Príklad 4: Rozdával Juh.

Juh Západ Sever Východ

1© pas 1BT pas

pas 2¨ pas pas

pas

Keďže Juh rozdával, začínal licitáciu. Mohol pasovať, ale on si zvolil hlášku 1©. Súper v smere hodinových ručičiek (Západ) pasoval – nevidel logický dôvod v tejto chvíli zasiahnúť do licitácie. Partner rozdávajúceho (Sever) zalicitoval 1BT (bez tromfov) a nasledovali 2 pasy. Keby v tej chvíli bol aj Západ pasoval, bolo by dolicitované a hral by sa záväzok 1BT. Západ však teraz zalicitoval vlastnú ponuku záväzku - 2¨. Musel ponúknúť o 1 zdvih viac, ako súper, lebo kárový záväzok je na svojej úrovni nižší, ako BT- záväzok. Potom nasledovali 3 pasy, a teda ponuka Západu, 2¨, sa stala konečným záväzkom. Západ sa zaviazal uhrať 8 zdvihov (6+2), keď tromfy budú kára.

V priebehu licitácie môže ktorýkoľvek hráč vynechať (preskočiť) ľubovoľný počet platných ponúk a ponúknúť hneď vysoký počet zdvihov, napr.:

Príklad 5: Rozdával Juh.

Juh Západ Sever Východ

1© pas 4© pas

pas pas

Juh otvoril dražbu hláškou 1©, ktorú jeho partner (po pase súpera) zvýšil na 4©, ktoré po troch pasoch boli konečným záväzkom. Prečo licitoval Sever 4© dobrovoľne? Veď keby bol pasoval a Východ by bol pasoval tiež, mohol jeho partner zohrávať záväzok (1©), v ktorom potreboval chytiť len 7 zdvihov, a nie záväzok 4©, v ktorom teraz musí chytiť minimálne 10 zdvihov? Na rozdiel od skutočnej dražby pri predaji obrazov, sú hráči v bridži veľmi silne motivovaní, aby dražili tak vysoko, koľko im spoločná sila listov umožňuje, a to aj vtedy, keď ich súper netlačí vyššie. „Motivačný“ systém hodnotenia výsledkov bude vysvetlený v ďalšom.

Na dražbe, kde sa predáva fajka nejakej svetoznámej osobnosti sa dražba začína pri výkričnej cene a skutočná cena, za ktorú si tú fajku niekto kúpi nie je nijako obmedzená. V bridži nexistuje nijaká výkričná cena, ale je daná najnižšia aj najvyššia možná ponuka. Najnižšia ponuka je 1§ a najvyššia je 7BT (6+7=13 zdvihov). Na každej úrovni je k dispozícii 5 ponúk (napr. 1§,1¨,1©,1ª,1BT na prvej úrovni) a je 7 úrovní, to znamená, že existuje 35 rôznych ponúk. Počet všetkých možných hlášok v bridži je 38: z toho je 35 ponúk záväzkov, ako bolo uvedené vyššie, ďalej „pas“, ktoré už bolo vysvetlené vyššie, ďalej kontra a rekontra (viď nižšie). Iné výrazy sa v dražbe nesmú používať. Napríklad, je zakázané použiť hlášku „dražím 1 tref“ namiesto „1 tref“, podobne sa môže použiť len hláška „pas“ a nesmie sa použiť napr. „ ja pasujem“, ani žiadne iné „umelecké výrazy“. Teda ponuka sa skladá zo základnej číslovky a farby tromfov, ktorá je vyjadrená podstatným menom (teda napr. pik a nie pikový) v nominatíve jednotného alebo množného čísla, resp. výrazu „bez tromfov“, napr. jedno káro, dve srdcia, tri bez tromfov ap.

Kontra a rekontra

Keď veríme, že súper svoj záväzok nesplní, t.j. záväzok padne, môžeme zvýšiť, naše zisky za pády súpera tým, že na súperov záväzok dáme (dražíme) kontru. Kontrovať je možné len súperov záväzok – nemôžeme kontrovať náš vlastný záväzok. Ak po kontre ktorýkoľvek hráč zadraží novú ponuku, platnosť kontry sa končí. Ak po kontre nasledujú 3 pasy, bude sa zohrávať kontrovaný záväzok. V takom prípade sú bodové zisky za splnenie záväzku aj za pády zvýšené.

Ak súper okontroval náš vlastný záväzok, ale my veríme, že aj napriek kontre záväzok splníme, môžeme zalicitovať rekontru. Ak budeme úspešní, budú naše zisky dvakrát vyššie, ako pri kontre, ale aj naše straty budú dvakrát vyššie. Rekontru je možné dať len vtedy, ak súper nášu poslednú ponuku kontroval a okrem pasu, už nijaká iná hláška neodznela (každá iná hláška by bola zrušila platnosť kontry). Rekontrovaný záväzok sa bude zohrávať vtedy, ak po rekontre nasledovali 3 pasy. Inak, každá iná ponuka ruší kontru aj rekontru a dražba pokračuje ďalej.

Kontra ani rekontra nemenia druh záväzku (farbu tromfov alebo bez tromfov) ani počet sľúbených zdvihov, ale menia hodnotu uhratých zdvihov, resp. pádov. Tým sa výsledný počet získaných alebo stratených bodov môže značne zmeniť.

Aby sa licitácia skončila musia nasledovať 3 pasy aj po kontre, resp. rekontre.

Hlavný hráč (vydražiteľ)

Ak po poslednej ponuke (prípadne po kontre alebo rekontre) nasledovali 3 pasy, dražba sa skončila. Víťazom dražby sa stala linka, ktorá urobila najvyššiu ponuku a partneri na tejto linke získali právo zohrať záväzok, ktorý si v dražbe vybojovali. Kontra ani rekontra nemajú vplyv na to, že ktorá linka bude zohrávať. V bridži, na rozdiel od mnohých iných kartových hier, jeden z partnerov víťaznej linky z dražby vyloží svoje karty na stôl lícom hore a jeho partner potom hrá z obidvoch listov ( viď nižšie). Hráč, ktorý vyložil svoje karty na stôl sa už ďalej nezúčastňuje hry, len prikladá karty tak, ako mu prikáže jeho partner. Vzhľadom na tak odlišné postavenie hráčov víťaznej dvojice z dražby, je dôležité presne určiť, že ktorý z partnerov bude zohrávať. Možno by bolo dobré, keby mohol zohrávať vždy ten hráč, ktorý má lepšiu techniku zohrávky. Ale nie je tomu tak – veď kto má určiť, že ktorý z partnerov má lepšiu techniku?. Jednoduché by bolo tiež to, keby zohrával ten, ktorý dal poslednú, najvyššiu ponuku. Ale ani to nemusí platiť. Zohrávať bude ten z partnerov, ktorý druh konečného záväzku (farbu tromfov alebo bez tromfov) menoval na svojej linke ako prvý. V príklade 5 vyššie Juh otvoril dražbu hláškou 1© a jeho partner zvýšil na 4©, ktoré sa stali konečným záväzkom. Zohrávať bude Juh, nakoľko on ponúkol srdcový záväzok na svojej linke, ako prvý. Uveďme ešte jeden príklad.

Príklad 6: Rozdával Juh.

Juh Západ Sever Východ

1© 2© 4© pas

pas pas

V tomto prípade dražili traja hráči srdcia. Ovšem dražba hráčov z linky, ktorá dražbu nevyhrala, nemá vplyv na voľbu zohrávajúceho hráča víťaznej linky z dražby. Aj v tomto prípade bude zohrávať Juh, nakoľko on menoval srdcový záväzok, ako prvý na svojej linke.

Hráč, ktorý získal právo zohrať záväzok sa nazýva hlavný hráč. Niekdy sa používa aj pomenovanie vydražiteľ (najmä v Čechách), ktoré by malo byť pendantom anglického výrazu declarer, ale tento výraz sa na Slovensku zatiaľ neujal.

Zohrávka (hra)

Po skončení dražby a po určení hlavného hráča, podľa vyššie uvedených pravidiel, nasleduje druhá časť bridžu - hra, nazývaná tiež zohrávka. Výraz „zohrávka“ je v tomto prípade vnímaná v širšom význame slova, lebo v užšom význame predstavuje činnosť hlavného hráča. Pre túto časť hry, sa súperi hlavného hráča nazývajú obráncami. Samotná zohrávka sa začína útokom obráncov (pekní to obráncovia!), t.j. prvú kartu vynáša vždy obránca. Tí sú však dvaja, a ktorý z nich bude vynášať k prvému zdvihu, sa odvodí od hlavného hráča. Bude to vždy obránca, ktorý nasleduje za hlavným hráčom v smere hodinových ručičiek. Pri postupnom pridávaní kariet k prvému zdvihu, v smere hodinových ručičiek, poslednú kartu ku prvému zdvihu pridá vždy hlavný hráč. Tento obránca sa nazýva predák (prvý obránca) a jeho partner zadák (druhý obránca). Vynesenie prvej karty ku každému zdvihu (určuje farbu, ktorú všetci ostatní musia priznať) sa nazýva výnos a vynesenie k prvému zdvihu sa nazýva prvý alebo otvárací výnos. Vynesenie znamená položenie karty lícom hore, buď do stredu stola, resp. na turnajoch pred seba. Po prvom výnose nasleduje to, čo bridž odlišuje od väčšiny ostatných kartových hier, t.j. partner hlavného hráča vyloží svoje karty, lícom hore, na stôl. Karty majú byť usporiadané podľa farieb a vo farbe podľa výšky kariet. Teda na stôl prídu 4 kopy (každá farba samostatne) kariet tak, že v každej kope má byť z každej karty vidiľná jej farba aj výška. Ak sa hrá tromfový záväzok, tromfová farba má byť uložená ako prvá z pravej strany, vzhľadom k hráčovi, ktorý ich vyložil, inak usporiadanie farieb nie je určené. Takto uložené karty na stole sa od tejto chvíle nazývajú stôl a hráč, ktorý ich vyložil (partner hlavného hráča) sa nazýva tichý hráč.

Tichý hráč sa od tejto chvíle nezúčastňuje hry. Z jeho kariet hrá hlavný hráč. Ten povie, že ktorú kartu zo stola má tichý hráč zahrať. Tichý hráč nemôže komentovať hru hlavného hráča, nemôže meniť voľbu hlavného hráča, nemôže, dokonca, upozorniť ani na porušenie pravidiel. Jeho činnosť sa podobá stroju, ktorý vykonáva príkazy svojho operátora. Môže však sledovať logiku hry a môže, ale len po skončení celej zohrávky, upozorniť na porušenie pravidiel, ak k nemu došlo v priebehu zohrávky. Nesmie však to urobiť pred odohratím poslednej karty z daného rozdania.

Nejaké práva však tichý hráč predsa len má. Môže dávať pozor a upozorniť hlavného hráča, ak by sa ten mal dopustiť porušenia pravidiel v priebehu zohrávky. Môže ho upozorniť, že má urobiť výnos z vlastných kariet, keď sa pokúša vyniesť kartu zo stola, napriek tomu, že posledný zdvih urobila karta z ruky hlavného hráča a naopak. Ak hlavný hráč zo svojich kariet nepriznáva farbu v niektorom zdvihu a tichý hráč sa domnieva, že hlavný hráč by ešte mohol mať kartu v tejto farbe, môže sa ho spýtať, či takú kartu nemá.

Tieto práva tichý hráč smerom k obráncom nemá. Nemôže ich upozorniť na porušenie pravidiel ani v prípadoch, keď je presvedčený, že jeden z obráncov porušil pravidlá bridžu.

Vráťme sa k prvému zdvihu. Predák (1.obránca) vyniesol jednu kartu k prvému zdvihu a tichý hráč vyložil svoje karty na stôl. Hlavný hráč po tom, keď urobil plán zohrávky, určí, že ktorú kartu má tichý hráč pridať k prvému zdvihu. Ten túto kartu vyberie a položí do stredu stola, na vynesenú kartu, ale tak, aby úplne nezakryl vynesenú kartu (aby bola viditeľná farba a výška karty). Na turnajoch kladú hráči karty pred seba. Potom pridá zadák jednu kartu do zdvihu a nakoniec hlavný hráč z vlastnej ruky. Karty, ktoré drží hlavný hráč, sa nazývajú ruka. V tomto prípade sa tento výraz používa v užšom zmysle, ako opozícia ku stolu.( V širšom význame predstavuje „ruka“ list ktoréhokoľvek z hráčov.) Hlavný hráč zahráva karty buď z ruky alebo zo stola.

Keď pridal aj hlavný hráč k prvému zdvihu jednu kartu (t.j. všetci štyria hráči pridali ku zdvihu), prvý zdvih je vytvorený. Najväčšia karta vo farbe výnosu, resp. najvyšší tromf vo zdvihu získa zdvih a hráč, ktorý túto kartu pridal, bude vynášať k ďalšiemu zdvihu. Pokiaľ sa hrá bridž doma, môže jeden z partnerov, ktorí získali zdvih, pozbierať všetky 4 karty, ktoré boli zahraté k tomuto zdvihu a uložiť ich pred seba rubom hore. Tieto karty zostávajú zakryté až do konca zohrávky a žiaden z hráčov nemá právo na nich sa pozrieť do konca zohrávky. To platí o všetkých zdvihoch. Pri turnajovej hre si každý hrač ukladá svoje karty pred seba (nesmú sa pomiešať, aby aj pri iných stoloch mohli hrať s tými istými kartami) a po skončení zdvihu každý hráč otočí kartu rubom hore pred seba tak, že keď zdvih ziskala jeho linka, dlhšou stranou smeruje k partnerovi, v opačnom prípade dlhšia strana je rovnobežná s linkou súperov. Pri turnajovej hre sa veľmi prísne dbá na to, že po otočení karty rubom hore, sa už nesmie táto karta z iniciatívy hráča, ktorý tak urobil, byť zviditeľnená pre žiadneho hráča (teda ani pre hráča, ktorý túto kartu zahral) až do konca zohrávky. Ak niektorý z hráčov príliš rýchle otočí kartu tak, že iný hráč ešte nestihol logicky spracovať daný zdvih, môže tento hráč požiadať ostatných hráčov, aby ešte na chvíľu ukázali svoje práve zahraté karty, ale len vtedy, keď ešte on sám svoju kartu neotočil. Hráč, ktorý raz svoju kartu zakryl (otočil rubom hore), nemôže sa z vlastnej inicitívy vrátiť k tomuto zdvihu.

Podobne, ako bol vytvorený prvý zdvih, sa odohráva všetkých 13 zdvihov. K ďalšiemu zdvihu vynáša vždy ten hráč, ktorý predchádzajúci zdvih získal. To platí aj pre hlavného hráča a pre stôl. Po odohratí všetkých 13 zdvihov a zapísaní výsledku sa rozdanie končí a rozdáva sa k ďalšiemu rozdaniu.