Príprava

Nie je zriedkavý prípad, že o bridž prejavia záujem aj ľudia, ktorí iné kartové hry nehrajú, dokonca karty hrať odmietajú. Odlišný vzťah k bridžu od ostatných kartových hier vyplýva z výnimočného postavenia bridžu medzi kartovými hrami, asi tak, ako šachu medzi hrami s kamienkami. Pre všetkých tých záujemcov, ktorí sa s bridžom ešte nestretli, alebo dokonca nikdy nijakú kartovú hru nehrali, majú slúžiť nasledujúce prípravné informácie, ktorých zvládnutie je podmienkou úspešného napredovania s lekciami bridžu. Tí, ktorí už bridž hrali, alebo už robili nejaké kroky k jeho zvládnutiu, môžu tieto prípravné informácie vynechať a prejsť rovno k 1. lekcii. (Či sú ich vedomosti dostatočné na ďalšie pokračovanie, môžu si overiť na pripojenom teste.)

Karty

Bridž sa hrá s francúzskymi kartami, ktoré sa u nás populárne nazývajú žolíkové alebo kanastové karty. Hoci „úradným“ jazykom bridžu je jazyk anglický, vo väčšine štátov Strednej Európy, Slovensko nevynímajúc, zostali aj pre bridž zachované zdomácnené francúzske výrazy, ktoré sa sem dostali spolu s kartami a niektorými staršími kartovými hrami.

Balíček bridžových kariet obsahuje 52 kariet. Pri kúpe takéhoto balíčka sú obyčajne pribalené ešte ďalšie 2, prípadne až 4, zvláštne karty, označené JOKER (polulárne nazývené žolíky), ktoré sú však pre bridž naprosto nepotrebné. Obchodné balenie týchto kariet obsahuje dosť často 2 takéto balíčky kariet, teda 102 kariet plus príslušný počet žolíkov. Hoci pre bridž stačí 52 z nich, pri rekreačnej, rodinnej hre je možné uplatniť obidva balíčky, ako bude ukázané nižšie.

Na každej karte rozlišujeme rub a líce. Rub všetkých kariet má mať rovnaký vzor a má byť rovnakej farby. Nemá byť poškodený, popísaný alebo inak označený tak, aby sa na základe rubu bolo možné usudzovať o líci danej karty. Inak, pre hru, rub nezohráva nijakú rolu. Líce kariet, do doby, kým je karta zahratá alebo inak ukázaná, vidí len hráč, ktorý ich drží. Všetko, čo v ďalšom sa bude týkať karty (napríklad zahratie, ukázanie, vyloženie ap.), týka sa líca karty.

Každá karta je označená jedným alebo viac znakmi rovnakého tvaru a okrem toho, na každej karte sa nachádza buď jedno číslo alebo jedno písmeno. Znaky označujú farbu karty, kým číslo a písmeno označuje výšku karty v rámci farby. Znaky, čísla aj písmená sú vytlačené buď čiernou alebo červenou farbou tak, že polovička kariet je vytlačená čiernou farbou a druhá polovička červenou farbou. Farba znakov však nezohráva pre bridž žiadnu rolu. Pre bridž je farbou znak na karte a nie farba tlače.

Rozlišujeme 4 farby. Ich slovenské, anglické a francúzske názvy sú nasledovné (v hranatých zátvorkách je uvedená výslovnosť):

znak slovensky anglicky francúzsky

ª pik spade [spejd] pique [pik]

¨ káro diamond [dajmnd] carreau [karó]

§ tref club [klab] trefle [trefl].

Vidíme, že okrem srdca, u ktorého bol francúzsky názov preložený do slovenčiny, používame poslovenčenú výslovnosť francúzskeho názvu. Dve farby, pik a tref, sú vytlačené čiernou farbou, kým ďalšie dve farby, srdce a káro, sú vytlačené červenou farbou. Pri rozboroch bridžových partií, alebo pri debatách o bridži, môžeme obmedziť naše úvahy len na 2 farby, napr. srdcia a kára - v takom prípade môžeme použiť výraz „červené farby“, ale inak skutočná farba tlače nezohráva nijakú rolu, ako bolo povedané vyššie. Pre účely prvej časti bridžovej hry sú farby zoradené podľa výšky tak, ako sú v tabuľke uvedené, teda piky sú najvyššou farbou, potom sú srdcia, potom kára a trefy sú najnižšou farbou. Zároveň nie všetky farby pracujú s rovnakou „ekonomikou“. Dve najvyššie farby, pik a srdce, sa nazývajú drahé farby, kým káro a tref sú lacné farby. Čo to v praxi znamená, bude ukázané pri hodnotení výsledkov.

V každej farbe je rovnaký počet kariet, teda 52:4 = 13. Aj karty vo farbe sú zoradené hierarchicky (podľa výšky) nasledovne:

označenie karty slovenský nazov anglický názov

A eso Ace [eis]

K kráľ King [king]

Q dáma Queen [kwín]

J bub Jack [džäk]

10 desiatka ten [ten]

9 deviatka nine [najn]

8 osmička eight [éjt]

7 sedmička seven [sevn]

6 šesťka six [siks]

5 päťka five [faiv]

4 štyrka four [ fór]

3 trojka three [thrí]

2 dvojka deuce [djús].

Karty sú zoradené v takom poradí, ako sú uvedené v tabuľke – eso je najvyššia karta v každej farbe a dvojka je najnižšia. Môže sa stať, že sa vám dostanú do rúk karty, v ktorých chýba eso, ale je tam jednička naviac. U tých kariet má jednička funkciu esa a je najvyššou kartou. Výška kariet vo farbe sa využíva v druhej časti bridžovej hry.

Najvyššie 4 karty nazývame figúry (na väčšine z nich je vyobrazená nejaká figúra) a písmeno na nich predstavuje prvé písmeno anglického názvu. Takmer všetky u nás dostupné karty sú označené podľa anglických názvov. 5 najvyšších kariet nazývame honérmi, ostatné karty sú malé karty. Niekedy je účelné 9, 8 a prípadne 7 označiť strednými kartami, ale nie je im v bridži venovaná taká pozornosť ako honérom.

Poradie farieb a poradie kariet v jednotlivých farbách je v bridži nemenné, a teda vyššie popísané platí bez výnimky.

Konkrétna karta sa označuje farbou a výškou karty (v zátvorke sú alternatívne pomenovania), napr.:

§3 – trefová trojka (tref tri / trojka trefová)

¨10 – kárová desiatka (káro desať / desiatka kárová)

©J – srdcový bub (srdce bub / bub srdcový)

ªQ – piková dáma (pik dáma / dáma piková) ap. Ak sa jedná o malú kartu (od 2 až po 9), ktorá je pre partiu zaujímavá len svojou existenciou a nie svojou výškou, zapisuje sa často malým písmenom “x”, napr. ªx a nazývame ho “malý pik”.

Nikdy nepoužívajte pomenovania zo švajčiarských (nemeckých/slovenských) kariet, tzv. tridsaťdvojek (mariášových), ako guľový horník, žaluďný dolník ap. Tieto pomenovania nepatria do bridžu, ani do nijakej inej hry, ktorá sa hrá s francúzskymi kartami.

Poznámka.

Eso a kráľ sú v našej spoločnosti vcelku dobre známe pomenovania kariet. Používajú sa nielen v bridži, ale aj napr. v mariáši, teda aj pri hrách, ktoré sa hrávajú so švajčiarskymi kartami. Trochu je to horšie s dámou. V obľúbených mariášových kartách sa používa názov “horník”, hoci aj tu by bolo asi lepšie používať názov “dáma”. Veď pri stretnutí kráľa s dámou na jednej ruke vznikne “svadba” kráľa s dámou, pomocou ktorej tento zväzok nadobúda novú hodnotu. Slovo “svadba” je po francúzsky “mariage”, čítaj “mariáž”, ktorého poslovenčená výslovnosť “mariáš” nám udáva nielen názov obľúbenej kartovej hry, ale, prakticky, hráči všetkých kartových hier, bridžistov nevynímajúc, popisujú vlastníctvo týchto dvoch kariet slovom “mariáš”. Svadba medzi kráľom a dámou je skutočne prírodzená vec. Ale vie si niekto predstaviť “mariáš” medzi kráľom a horníkom? Slovník slovenského jazyka definuje “horník”-a, ako “kartu medzi dolníkom a kráľom”. Ten istý slovník definuje ”dámu”ako “najvyššiu kartu po kráľovi vo francúzskych kartách”. Nemusíme si všimnúť skutočnosť, že v súčasnosti už prakticky všetky francúzske karty obsahujú namiesto jedničky eso, pritom pre mnohé hry je poradie také, že eso je najvyššia karta, po ktorej nasleduje kráľ a potom dáma. Musíme si však všimnúť rozdielný spôsob definície horníka a dámy. Horník je karta “…medzi…” a dáma je “…najvyššia po…”. Prečo nedefinovali autori aj dámu, ako “…medzi…”? Odpoveď je jednoduchá. V celom Slovníku slovenského jazyka nedá sa nájsť výraz pre kartu, ktorá je “tretia” navyššia vo francúzskych kartách, t.j. pre buba. Tvorcovia prekladových slovníkov, v snahe pomenovať bezprostredne nižšiu kartu, ako je dáma, použili výraz, ktorý sa v Slovníku slovenského jazyka nachádze, t.j. “dolník”. V európskych jazykoch je táto karta (pod dámou) pomenovaná slovom, ktoré po preklade do slovenčiny znamená: chlapec, chlapík, sluha ap. Čo hľadá v tejto spoločnosti dolník? Nikto nevie, ale prekladateľom beletrie z cudzích jazykov určite spôsobí hlavybôľ. "Poslovenčovanie" buba na dolníka je pre hry s francúzskymi kartami a špeciálne pre bridž nevyhovujúce (Bub vo Viedni znamená “chlapec” prípadne “učeň”). Pre ilustráciu uvediem jeden príklad zo zahraničného bridžového časopisu. Pri zohrávaní jednej partie zahral autor pikového buba a súper pokryl pikovou dámou, čo v danej situácii bolo nevýhodné pre autora článku. Autor s miernou zlosťou a so zmyslom pre humor komentoval hru tak, že do slovenčiny by sme mohli preložiť nasledovne: Piková dáma zaľahla chlapca. Čo to je za dáma, ktorá si ľahne na chlapca!? Preklad podľa Slovníka slovenského jazyka by mohol znieť nasledovne: Pikový horník zaľahol dolníka. Čo to je za horník, ktorý si ľahne na dolníka!? Pripadá to niekomu humorné? Asi nie. Určité problémy sa vyskytujú aj pri skloňovaní týchto výrazov. Kým v ostatných európskych jazykoch nie je rozdiel medzi skloňovaním živého a "neživého" kráľa a buba, v slovenčine je rozdiel. V hlavách bridžistov však vystupujú tieto figúry veľmi "živo". Potom dochádza k tomu, že tieto figúry sú skloňované ako živé bytosti. Dokonca je to tak zaužívané, že ich skloňovanie, ako neživých vecí, by v niektorých prípadoch znelo cudzo (najmä v 4.páde). Kým do tohto stavu nezasiahne jazyková autorita, sotva sa to zmení.Terminologickú úbohosť slovenčiny v oblasti kultúrnych kartových hier ilustruje aj nasledovný príklad zo skutočného života. Istý prekladateľ z angličtiny do slovenčiny sa musel vysporiadať s prekladom anglického výrazu “two no trumps”. Preložil ho ako “mám dva žiadne tromfy”, čo je logický aj kartársky nezmysel. (Správny preklad je “dva bez tromfov”.) Zaiste aj tento výraz chýba v Slovníku… Slovenský jazyk je skutočne veľmi úboho vybavený terminológiou z oblasti kartových hier. Najlepšie riešenie by bolo asi také, keby sa niektorý výskumný pracovník Jazykovedného ústavu najprv naučil hrať kráľovnú všetkých kartových hier (bridž), potom sa oboznámil s terminológiou aspoň v ďalších piatich jazykoch a svoje skúsenosti zverejnil pod patronátom Jazykovedného ústavu

V niektorých štátoch, možno práve pre meškanie jazykovedy, boli príjaté cudzie názvy pre niektoré karty, ktoré sú v súčasnosti tak zdomácnelé, že nie je možné ich vytlačiť. Napríklad v Poľsku prevzali francúzsky názov pre buba. Francúzsky výraz “valet” popoľštili na “walet”-a a vyslovujú ho tiež po poľsky (aj s “t” na konci – vo francúzštine sa vyslovuje “valé”). V následníckych štátoch Rakúska – Uhorska sa používa pomenovanie, ktoré pochádza z viedenského žargónu, t.j. Bub, dokonca niekedy ešte menej spisovne, Bubi. V Nemecku, vo Švajčiarsku a v súčasnosti aj v Rakúsku sa používa spisovný výraz Bube a pokiaľ si tlačia vlastné karty, tak je náš bub označený písmenom “B”(v niektorých germánskych štátoch sa používa aj výraz Knabe, ktorý na kartách je označený “Kn”, aby sa odlíšil do kráľa (König), ktorý je označený písmenom „K“). Aj naše pomenovanie farby „srdce“ namiesto „coeur“ sa udialo pravdepodobne pod vplyvom Viedne. Nemci a Švajčiari používajú výraz „coeur“ a neprekladajú ho, kým rakúšania si túto farbu preložili a používajú vlastný (nemecký) výraz „Herz“, ktorého preklad do slovenčiny, zrovna tak ako francúzskeho výrazu „coeur“, je „srdce“. V niektorých následníckych štátoch, so silnejším bridžovým zázemím, sa už bežne používa na pomenovanie buba vlastný výraz. Tak napríklad v Čechách sa používa takmer výlučne český výraz kluk, v Slovinsku „fant“ ap.

V poslednú dobu sa pretláča do mnohých jazykov, slovenčinu nevynímajúc, anglické pomenovanie pre buba, tj. „Jack“ (čítaj džäk), ako alternatívne pomenovanie k zaužívanému pomenovaniu a nie je vylúčené, že po nejakom čase sa úplne udomácni a vytlačí „buba“. Nech už sa vývoj slovenského názvoslovia bude uberať akýmkoľvek smerom, bolo by dobré, keby sa do tvorby slovenského názvoslovia zapojil aj Jazykovedný ústav. Ovšem kým sa tak stane, budeme používať výrazy, ako „dáma“ a „bub“, ktoré sme zdedili od našich predkov z dôb, keď intelektuálnu, morálnu a mocenskú elitu spoločnosti tvorili intelektuálne, morálne a mocensky elitní ľudia. Pri bridži budeme používať zásadne len výrazy, ktoré boli popísané vyššie, alebo budú popísané v ďalšom.

Hráči

Bridž hrajú štyria hráči, z ktorých vždy dvaja hráči, ktorí sedia proti sebe, tvoria partnerskú dvojicu (partnerov, pár) a hrajú proti druhej dvojici. Bridž teda nie je individuálna hra.Úspech jedného z partnerskej dvojice je úspechom aj druhého z partnerov a naopak, chyba jedného z partnerov poškodí vždy celú partnerskú dvojicu. Hodnotí sa teda nie jednotlivec, ale pár hráčov. Aby partneri mohli hrať bridž potrebujú k tomu súperov, teda inú partnerskú dvojicu. Inými slovami, aby sme mohli hrať bridž, musí byť splnená nevyhnutná podmienka – prítomnosť štyroch hráčov. Tí už potom môžu vytvoriť partnerské dvojice ľubovoľne, dohodou alebo losovaním. Po odohratí určitého počtu partií môžu si partnerov vymeniť, alebo môžu hrať celý večer s rovnakým partnerom – je to otázka dohody. V prípade, že sa partneri určujú losovaním, je možné na to použiť balíček kariet. Zakryté karty (rubom hore) sa rozložia po stole a každý hráč si vytiahne jednu kartu. Dvaja hráči, ktorí si vytiahli 2 najvyššie karty, tvoria jednu partnerskú dvojicu proti ostávajúcim dvom hráčom. V prípade, že dvaja hráči vytiahnú rovnako vysokú kartu, potom rozhoduje výška farby, napr. jeden hráč vytiahol ©A a druhý ¨A – vyššia karta je srdcové eso (viď vyššie).

Na turnajoch sú partnerské dvojice pevne dané a obyčajne sa v priebehu turnaja nemenia. Výnimku tvoria dlhé zápasy družstiev, u ktorých po odohratí určitého počtu rozdaní nasleduje prestávka na porovnanie výsledkov. V takom prípade je možné družstvo reorganizovať, včítane reorganizácie párov, ale len z hráčov toho istého družstva.

Na rýchle a presné popísanie rozloženia kariet medzi štyrmi hráčmi slúžia diagramy, v ktorých sú jednotliví hráči označení svetovými stranami. Podľa tohto označenia Sever je partnerom Juhu a Východ je partnerom Západu. Na turnajoch sa obyčajne určí len Sever, ktorý sa nemusí zhodovať so skutočným severom, a ostatní hráči sa posadia podľa relácie svetových strán k určenému Severu. Na týchto turnajoch, kde sa pri mnohých stoloch hrá s tými istými kartami, je zaujímavé sledovať, že ktorá partnerská dvojica čo urobila s konkrétnymi kartami. Ak pri jednom stole držal určité karty na ruke Sever, pri všetkých stoloch bude tieto karty držať na ruke Sever. Na spoločné označenie všetkých partnerských dvojíc (párov), ktoré sedia na Severe a Juhu, resp. na Východe a Západe sa používa označenie linka. Potom rozlišujeme linku Sever-Juh (linka SJ) a linku Východ-Západ (linka VZ). Názov „linka“ sa používa aj ako alternatívne označenie partnerskej dvojice pri jednom stole. Potom hovoríme o dvoch linkách pri jednom stole (SJ a VZ).

Miešanie, prekladanie, rozdávanie

Ako už bolo spomenuté vyššie, pre bridž je postačujúci 1 balíček (52) kariet, ale pre zrýchlenie a poriadok v pomocných operáciách (miešanie, rozdávanie ap.) je výhodné používať 2 balíčky. Aby sa karty z jedného balíčka nepomiešali s kartami z druhého balíčka je výhodné, keď rub kariet jedného balíčka je farebne rozlíšený od kariet z druhého balíčka.

Pred začiatkom hry treba balíček kariet pomiešať. Miešanie je možné uskutočniť ľubovoľnou technikou, používanou v iných kartových hrách. (V prípade, že sa hráči nedokážu dohodnúť, že kto má miešať a rozdávať prvé rozdanie, určí sa to losovaním tak, ako to bolo uvedené vyššie pri voľbe partnera. Hráč, ktorý vytiahol najvyššiu kartu bude rozdávať prvé rozdanie.).

Hráč, ktorý bude rozdávať – rozdávajúci - posunie dobre pomiešaný balíček kariet rubom hore pred súpera po svojej pravici, aby ho preložil. Preloženie spočíva v tom, že hráč zdvihne niekoľko kariet tak, aby nikto z hráčov (ani on sám) nazahliadol líce ani jednej karty a položí ich bližšie k hráčovi, ktorý bude rozdávať (rozdávajúci). Ten sa za to poďakuje a položí balíček zostávajúcich kariet na vrch balíčka, ktorý pred neho položil súper. V bridži nie je slušné udrieť po vrchu, vo význame, že môžeš rozdávať karty tak, ako sú – má sa preložiť asposň 5 kariet a tak, aby aspoň 5 kariet zostalo z balíčka na spodku. Obyčajne sa prekladá okolo polovice balíčka. Po tomto úkone je balíček kariet pripravený k rozdávaniu.

Správne rozdávanie je vždy po jednej karte (aj keď to mnohí hráči porušujú a súperi to tolerujú). Prvá karta sa dáva súperovi, ktorý sedí pri ľavici rozdávajúceho (teda nie tomu, ktorý prekládal). Ďalšia karta ide partnerovi a tretia karta súperovi pri pravici rozdávajúceho. Štvrtú kartu položí rozdávajúci pred seba. Rozdávanie pokračuje týmto spôsobom až do doby, kým nie sú všetky karty rozdané. Poslednú kartu dostane rozdávajúci. Rozdáva sa teda v smere hodinových ručičiek, a nie naopak, ako to je pri iných kartových hrách.

Hráči nemajú dvíhať karty po jednej tak, ako ich rozdávajúci rozdáva, ale majú počkať, kým sú všetky karty rozdané a rozdávajúci sám zdvihne svoje karty. Nestráca sa tým čas, lebo ďalšiu akciu začína aj tak rozdávajúci a teda všetci majú k dispozícii rovnaký čas na usporiadnie svojich kariet.

Keď sa použijú 2 balíčky kariet (pri domácej hre), potom po dobu, kým jeden hráč rozdáva jeden balíček kariet, mieša jeho partner druhý balíček kariet, ktorý sa potom použije pre ďalšie rozdávanie. Keď domieša, položí balíček kariet na roh stola medzi seba a súpera pri svojej pravici. Tento súper bude, totiž, rozdávať k ďalšiemu rozdaniu.

Pri rozdávaní k ďalším partiám sa hráči zúčastňujú postupne v smere hodinových ručičiek. Nikdy nie je žiaden hráč, ktorý je na rade, vynechaný z rozdávania. Ak napr. teraz rozdáva Juh, jeho partner (Sever) mieša druhý balíček kariet a pomiešaný balíček položí k hráčovi, ktorý sedí pri jeho pravici (Západ). Keďže Západ nasleduje v smere hodinových ručičiek po Juhu – on bude rozdávať k ďalšiemu rozdaniu. Kým bude rozdávať, bude jeho partner (Východ) miešať práve odohratý balíček kariet k ďalšiemu rozdaniu. Takto hra pokračuje až do skončenia večera..

Na turnajoch sú karty, buď vopred rozdané počítačom, alebo sa rozdajú v prvom kole pri všetkých stoloch, odohrajú ich, zapíšu výsledok aj presné rozloženie kariet u jednotlivých hráčov a potom sa už karty nemiešajú tak, aby s tými istými kartami mohli hrať rôzni hráči pri rôznych stoloch. Aby sa karty rôznych hráčov pri tom istom stole nepomiešali, každý hráč kladie svoje karty v priebehu hry pred seba a potom uloží svoje karty do peňaženkového obalu (angl. board [bórd]), v ktorom je priečinok pre každého hráča označený svetovou stranou.

Potom, čo rozdávajúci dokončí rozdávanie zdvihne balíček, ktorý leží pred ním bez toho, aby sa pozrel na líce, hoci len jednej jedinej karty a spočíta svoje karty, aby sa uistil, že ich má presne 13. Ostatní hráči urobia to isté so svojim balíčkom kariet. Ak sa zistí odchýlka u niektorého hráča pri domácej hre, treba doplniť chýbajúce karty jedného hráča nadbytočnými kartami iného hráča. Toto sa dá urobiť len vtedy, keď nikto sa nepozrel na líce ani jednej karty. V opačnom prípade je nutné rozdať karty znovu. Na turnajoch je nutné zavolať rozhodcu, ktorý zabezpečí opravu. Až po tomto úkone sa môžu hráči pozrieť na líce svojich kariet. Od chvíle, keď zdvihli karty až do odohratia poslednej karty, dávajú hráči pozor, aby nikto z ostatných hráčov nezahliadol líce ani jednej z jeho kariet prv, než je karta zahratá. Prv, než sa prikročí k samotnej hre všetci hráči usporiadajú svoje karty podľa jednotlivých farieb a podľa výšky kariet v jednotlivých farbách. Je vhodné striedať červené farby s čiernymi (napr. ª©§¨), lebo sa znižuje možnosť optického omylu. Teraz sú karty pripravené ku hre. Každý z hráčov drží usporiadaných 13 kariet v ruke, ktoré sa v bridži nazývajú list (niekedy tiež ruka). (Obidva výrazy, teda list aj ruka, sa používajú aj v iných súvislostiach, ale o tom až neskôr.) Spoločný názov usporiadaných kariet všetkých štyroch hráčov je rozdanie.