Prečo hrám bridž?

Pri poslednom celonárodnom bridžovom kongrese v USA (NABC) bridžoví novinári urobili anketu medzi najväčšími hviezdami na tému prečo hrajú bridž. Odpovede sa dosť značne od seba líšili, a hoci som čítal len  niektoré, boli medzi nimi aj také, ktoré so samotnou hrou nijako nesúviseli. Keby sa taká anketa urobila u nás, asi by bol výsledok podobný. Skutočne môže existovať viac dôvodov, prečo ľudia hrajú bridž, dokonca u toho istého hráča môže byť viac dôvodov, a keď sa ho na to spýtajú, zvolí si jeden z dôvodov, ktorý sa mu práve najviac bude páčiť a bude odzrkadlovať aktuálny stav jeho mysle.

Ak by som na takú otázku mal odpovedať ja, neviem, ako by som odpovedal a v rôznom čase by sa odpovede mohli od seba líšiť. Jedna vec ma na bridži však fascinuje, a síce to, že je možné urobiť zdvih v situácii, keď „Piatnik“ to tak nenaplánoval. Urobiť zdvihy (štichy) na vysoké figúry, na dĺžkové karty, na sediace impasy a expasy asi bude možné aj v iných kartových hrách, ale urobiť zdvih, keď impas nesedí (Piatnik to tak nenaplánoval), asi len v bridži. Také rozdanie môže poskytnúť intelektuálnu zábavu nielen pre hráča, ktorý ho zohráva, ale aj pre kibicov, dokonca aj pre hráčov, ktorí tam neboli prítomní a nie sú na rozdaní zainteresovaní, ak im dané rozdanie niekto vyrozpráva. Na poslednom sústredení 1. ligy sa mi podarilo uhrať jeden zdvih, ktorý nepriniesol ani 1 IMP pre moje družstvo, napriek tomu mi poskytol výbornú zábavu a považujem ho za jedno z najzaujímavejších rozdaní zo všetkých zápasov. Možno bude zaujímavé aj pre vás. Nezaujímavé malé karty si už nepamätám, preto rozdanie poskladám bez nich.

Na S som dostal nasledovná karty:

SOUTH

♠xx

♥xx

♦xx

♣AKQxxxx

Súper predo mnou otvoril licitáciu hláškou 1♣. Jeho partner alertoval. Bez toho, aby som sa zamyslel alebo sa spýtal na význam hlášky, zalicitoval som 3♣. Keď súperi otvárajú umelou hláškou, treba im ubrať toľko priestoru, koľko je možné. Napriek tomu, že súperov poznám dobre, chvíľu som si myslel, že hrajú Precision. Keď po mojej hláške nasledovali rýchle 3 pasy, konečne mi došlo, že súperi hrajú Poľský tref. Je možné, že namáhavý turnaj zanechal stopy na mne - v podobe únavy. Začal som sa cítiť nepríjemne, lebo je možné, že som ubral priestor pre pohodlnú licitáciu nie súperom, ale partnerovi. Súper vyštartoval malým srdcom a partner vyložil stôl.

Stôl

♠AQ10xx

♥xx

♦Axxx

♣xx

Ruka

♠xx

♥xx

♦xx

♣AKQxxxx

            Pohľad na stôl ma ukľudnil. Nijakú škodu som nenarobil. Záväzok vypadá výborný. Pravdepodobne budem mať 7 trefových zdvihov a 2 bočné  esá. Otvárajúci (zadák) odtiahol ♥K a ♥A, potom pokračoval tretím kolom sŕdc. Hopla! Nielen ja som unavený! Evidentne došlo k „poruche“ v komunikácii medzi súpermi. Nečakaný darček ma vytrhol z letargie a pustil som sa do vyhodnotenia situácie.

            „Darček“ je istý – môžem tento zdvih zabiť na stole. Otvárajúci má pravidelnú rozlohu a 12-14 FB. Nemôže mať viac ako 4 srdcia, preto jeho partner musí mať aspoň 5 sŕdc. Teraz už mám 10 zdvihov, ak trefy ťahajú. Dva zdvihy som odovzdal, teda mám len jeden stratový zdvih. Mám dobrú šancu na všetky ostatné zdvihy, ak pikový impas sedí - ale sedí? Možno aj nejaká koncovka by mohla vzniknúť, ak pikový impas nesedí.

Z ruky som odhodil malý pik a zabil som na stole. Zahral som malý tref do esa – obidvaja súperi priznali farbu. Otvárajúci (zadák) musel mať tref, vzhľadom na jeho otvorenie, ale mohol mať 4 kusy. V takom prípade by som bol okamžite prepustil jeden malý tref, kým súper má pohodlný odchod srdcom, aby mi nenabúral károvú komunikáciu. Teraz som sa mohol pustiť do sťahovania trefov, ale najprv musím urobiť obraz o rozdaní, aby som vedel, ako mám hrať koncovku. Začínam analýzou, ako sú rozdelené figúry, predovšetkým, kde leží pikový kráľ.

Otvárajúci nemá ♦KQJ a možno ani ♦KQ, lebo po dvoch kolách sŕdc by bol pokračoval károm. Ale aspoň jednu vysokú károvú figúru musí mať, lebo inak by jeho partner bol vyštartoval ♦K  (z ♦KQ...). Aj keď ku ♥AK má ešte ♦Q (alebo ♦K), nestačí to na otvorenie. S ♦K v ruke a s nejakými bubami by otvárajúci mohol nazbierať dosť bodov na otvorenie, ale potom jeho partner s piatou alebo šiestou srdcovou dámou, plus ♦QJ, plus ♠K a krátkymi trefami (dubel ♣) mohol sa pokúsiť o záväzok 3♥. Bude asi pravdepodobnejšie, že otvárajúci (zadák) má ♠K, teda že impas nesedí. Musím sa pripraviť na túto alternatívu a pripraviť plán zohrávky tak, aby som urobil 2 pikové zdvihy, ak zadák má ♠K. Zadák, vzhľadom na svoje otvorenie, ktoré v danej situácii sľubuje pravidelnú rozlohu od 12 do 14 FB,  nemôže mať viac ako 4♠. Prv, než budete čítať ďalej, skúste si aj vy urobiť plán, ako neodovzdať žiaden zdvih, pri nesediacom pikovom impase a rôznom počte pikových kariet u E.

Singla ♠K zadák nemôže mať pri pravidelnej rozlohe, ale otvárarajúci by mohol mať aj trojfarebný list  s krátkymi pikami. Nepýtal som sa na to súperov, ale som to predpokladal. Ovšem v takom prípade by ľavý obránca musel mať aspoň 5-5 v drahých farbách a nejakých 7-9 FB, pravdepodobne by bol niečo zalicitoval. Bude lepšie zbaviť sa predstavy singel ♠K, alebo dokonca singel malého pika u E. Otvárajúci však môže mať 2 alebo 3 alebo 4 piky. Ako treba hrať pri týchto počtoch pikov? Aký bude Váš plán?

Pri dvoch pikoch je to ľahké. Odtiahneme eso a rafneme padajúceho ♠K. Pri 4 pikoch je šanca na 2 pikové zdvihy len vtedy, ak zadák (otvárajúci) nemá ♠J. V takom prípade po odtiahnutí ♠A treba vyniesť ♠Q, ktoré E musí pokryť kráľom, a po zabití na ruke, od W spadne ♠J, čím sa piková desiatka na stole vypracuje na zdvih, ku ktorému máme kárový vstup. Ak E pikovú dámu nepokryje kráľom, jednoducho odhodíme káro.

Najkomplikovanejšie to vypadá vtedy, ak obidvaja súperi majú po 3 piky, pričom W má ♠Jxx a E má ♠Kxx. Ak E má ♠KJx, nič sa nedá robiť – pikový zdvih nie je možné si vyrobiť a pikovo-kárový skvíz nebude fungovať, lebo predák podrží kára a zadák piky. Také rozloženie pikov teda nie je predmetom nášho záujmu. Náš záujem sa sústreďuje na rozloženie pikov 3:3, pri nesediacom impase na kráľa, ale rozdelených figúrach.

V tomto prípade, keby jeden zo súperov odhodil jeden pik a ja dobre odhadnem situáciu, získam zdvih v pikoch. Ak odhodí W od ♠Jxx, zahrám pik do esa a vyložím ♠Q, do ktorej padne ♠J od W, bez ohľadu na to, že čo urobí E. Ak odhodí pik E od ♠Kxx, potom po pikovom ese vynesiem ♠10 a doloženého ♠K zabijem na ruke. K vypracovanej ♠Q mám vstup károvým esom.

Ale čo sa stane, ak ani jeden zo súperov neodhodí pik? Potom budú obidvaja objektom pikovo-kárového skvízu, lebo ani jeden z nich nebude môcť podržať károvú farbu (skontrolujte to!). Pred vynesením skvízovej karty (predposledného trefa) bude situácia nasledovná:

	Stôl
	♠AQ10 ♥– ♦Ax ♣–
Predák		Zadák
♠Jxx ♥– ♦Qx ♣–		♠Kxx ♥– ♦Kx ♣–
	Ruka
	♠x ♥– ♦xx ♣xx

Teraz vynesieme predposledný tref. W (predák) nemôže zahodiť pik, lebo ľahko si vyrobím pikový zdvih (pik do esa a ♠Q späť). Teda odhodí káro a vysingluje svoju dámu (alebo kráľa, podľa toho, ktorú figúru mal). Zo stola zahodíme malé káro a E (zadák) je chytený. Ak odhodí malý pik, ľahko si vyrobím pikový zdvih (pik do esa a malý pik do rafu). Aj E pravdepodobne odhodí káro. Vtedy prejdeme károm do stola, aby sme očistili súperov kompletne od kár a pikovým rafom sa vrátime do ruky, aby sme odohrali vypracované káro.

Aj vy ste to tak naplánovali? Výborne! Teraz treba dať odpoveď na otázku, že ako zistíme, rozloženie pikov. Ak sa nám to podarí zistiť, už máme pripravený plán. Podľa pridávania kariet z bočných farieb to nepôjde. Musíme sa spoľahnúť len na odhody pikov.

V skutočnej hre, obidvaja obráncovia priznali farbu do prvých dvoch trefových zdvihov. Ja som zo stola odhodil pik. Do ďalšieho tromfu som odhodil tiež pika zo stola, aby som posmelil obráncu so štvorlistom pikovým k včasnému a „bezpečnému“ odhodu pika. Obráncovia, samozrejme, zahadzovali srdcia. Môj plán spočíval v tom, že keď jeden z obráncov odhodí v ranom štádiu zohrávky malý pik, budem to považovať za odhod zo štvorlistu a zohrávku prispôsobim podľa plánu vyššie. Ak jeden z obráncov odhodí malý pik v skvízovej pozícii, budem to považovať za odhod od tretej figúry a budem hrať podľa vyššie vysvetleného plánu. Obráncovia však na ďalšie trefové zdvihy odhadzovali postupne všetky srdcia, potom kára. Keď som vyniesol predposledného trefa v situácii, ktorú znázorňuje diagram vyššie, obidvaja obráncovia pridali káro. To znamenalo, že obidvaja držia 3 piky a môžu mať len po jednom káre. Prešiel som do stola károvým esom, čím som očistil súperov od kár a vrátil som sa do ruky pikovým rafom, aby som odohral vyrobené káro. V aktuálnom rozdaní som mal na ruke ♦10x, ale honér v tejto farbe nezohrával nijakú úlohu. Presne rovnakú službu by poskytli aj ♦32.

Po skončení rozdania súper sa pokúsil ma ešte slovne otestovať, či to nebola náhoda, že som si ten zdvih vypracoval. Spýtal sa ma, že čo by som bol urobil, keby bol býval odhodil obránca od ♠Jxx malý pik a podržal si károvú zádrž. Moja odpoveď bola promptná, teda nemohol mať pochybnosti, že som mal úplnú kontrolu nad rozdaním.

Pri druhom stole hrali naši súperi 3♣ a splnili. Nadzdvih, ktorý nám ľahkovážne darovali súperi, znamenal pre naše družstvo zisk 1 IMP (rozdiel 20 bodov). Ďalší nadzdvih, ktorý som získal technickým zahraním, a ktorý vyprodukoval rozdiel 40 bodov, teda nepriniesol nijakú pozitívnu zmenu. Napriek tomu, toto rozdanie mi ostalo najviac v pamäti z posledného sústredenia 1. ligy, a nie je vylúčené, že je zaujímavé aj pre iných. Keby sa ma na konci dvojdňového turnaja niekto spýtal, že prečo hrám bridž, pravdepodobne by som mu bol odpovedal, že pre tento nezaujímavý zdvih.

Ešte treba zodpovedať otázku, že čo by som bol urobil, keby bol súper, omylom alebo úmyselne, zahodil malý pik od tretej pikovej figúry v ranom štádiu hry. Predovšetkým, omyl súperov môžem vylúčiť. Moji aktuální súperi boli rutinovaní hráči a zahranie do dvojitého chicane-u necharakterizuje ich hru. Zostáva teda úmyselné zahranie falošne, odhodením malého pika od troch pikov. Túto možnosť nie je možné vylúčiť. Keď do tretieho tromfového zdvihu partner (ktoréhokoľvek obráncu) nepridá, obránca vidí, že súper má 10 istých zdvihov a celý zbytok rozdania sa bude točiť okolo 11. zdvihu. Zároveň vidí aj to, že musí si pripraviť 5 (alebo aspoň 4) odhodov. Ak je dobre disponovaný, dokáže si predstaviť aj tretiu pikovú figúru u partnera, a teda kompletný károvo-pikový skvíz. Po takej analýze môže urobiť rozhodnutie, že včas sa vzdá jedného pika. Ja budem pokračovať podľa plánu, popísaného vyššie, a teda 11. zdvih nezískam. V takom prípade bude rozdanie ešte zaujímavejšie, než aké bolo aktuálne a ja budem môcť gratulovať súperovi za dômyselnú obranu. Celá „perfektná“ koncepcia obrany, ktorú som tu popísal, má však jeden vážny nedostatok. Súper by musel „vidieť“ do hlavy hlavného hráča a vidieť jeho plán. Dosť často bude zohrávka hlavného hráča vypadať tak, že chvíľu bude ťahať tromfy a potom sa pustí do pikov: impasom, alebo do esa a rafom do ruky, alebo do esa a vynesením dámy. Vo všetkých (alebo väčšine) týchto zohrávok bude odhodenie malého pika fatálne pre obranu. Perfektnú falošnú obranu môže obránca vyprodukovať len vtedy, keď skutočne všetko správne spočíta, ale zároveň dokáže odhadnúť aj „silu“ zohrávky hlavného hráča. Odhad zámerov  zohrávky je veľmi neistá vec, najmä v situácii, keď už nastupuje únava. Moji aktuálni obráncovia bránili najlepšie ako mohli – nedovolili mi vypracovať pikový zdvih. Na získanie 11. zdvihu bolo potrebné zahrať pomerne zaujímavý a zriedkavý skvíz, keď obidvaja obráncovia boli beznádejne uskvízovaní v tých istých dvoch farbách a nemohli si rozdeliť úlohy.

Pri zohrávke záväzku 3♣, najmä keď je evidentné, že záväzok sa nedá poraziť, hlavný hráč si nemôže dovoliť dlhé uvažovanie nad nejakou koncovkou, ktorá by vyprodukovala nejaký pochybný nadzdvih. Nečakaný darček v 3. zdvihu spôsobil, že došlo k malému zaváhaniu, kým všetky tie myšlienky, ktoré boli vyššie popísané, mi prebleskli hlavou. To „zaváhanie“ však bolo v rámci tolerancie normálnej rýchlosti hry a rozhodne trvalo kratšie ako 10 sekúnd. Aby hráč za tak krátky čas mohol urobiť analýzu rozdania a nájsť reálne riešenie, musí vedieť rýchle rozpoznať v danom rozdaní podstatné črty od nepodstatných, a potom sa už venuje iba podstatným, rozhodujúcim vlastnostiam rozdania. A aby to vedel urobiť, musí mať veľkú rutinu v počítaní a v analýze. Preto na záver by som tu rád uviedol radu Edwina B. Kantara, ktorý radí predovšetkým obráncom: „Počítajte v každom rozdaní tak, ako keby váš život závisel na tom. Vytvorte si z toho návyk. Po nejakom čase to pôjde ľahšie. (Po takých 10 rokoch.)“