Čítanie myšlienok

Čítanie myšlienok.

Karta, ktorú bridžista zahráva (vynáša alebo pridáva) ku zdvihu je výsledkom logického spracovania informácií o kartách, ktoré vidí a informácií, ktoré sa dozvedel (v priebehu dražby a zohrávky) o kartách, ktoré nevidí. Zjednodušene teda môžeme povedať, že zahraná karta je materializovaným alebo vizuálnym prejavom jeho myšlienok. Ak zmeníme smer tohto vzťahu, potom na základe zahranej karty, môžeme spätne odhaliť myšlienky, ktoré viedli daného hráča k voľbe danej karty. A ešte ďalej tým smerom, vieme odhaliť aj jeho karty, ktoré mali rozhodujúci vplyv na jeho myšlienky.

Zámena osôb vo vyššie popísaných výrokoch dostane nás do úlohy trpiaceho objektu, ktorý je vydaný napospas analytickému mozgu súpera. To ovšem nie je, alebo aspoň nemusí byť, tak. Ak súper na základe nami zahranej karty vie odhaliť naše myšlienky a karty, potom zahraním inej karty vieme vytvoriť vizualizáciu iných myšlienok, ktoré sú odrazom iných, neskutočných, zdánlivých kariet. Takto vieme pre dôkladne počítajúceho, skúseného súpera vytvoriť „obraz“ o našich úplne iných myšlienkach, ako odrazu úplne iných kariet, ktoré ho privedú k nesprávnym záverom a neopraviteľným chybám pri prechode z virtuálnej do objektívnej reality. Takýto bridž je potom úžasnou hrou myšlienok, odzrkadlujúcich obraz skutočných aj virtuálných predstáv.

Po takom ťažkom filozofickom úvode pozrime sa na jedno konkrétne rozdanie z klubového párového turnaja. My sme v prvej, súperi v druhej hre a rozdával môj partner, ktorý otvára licitáciu hláškou 1§. Ukazuje tým list od 16 figúrových bodov pri ľubovoľnej rozlohe. Súper pasuje a ja s pravidelnou rozlohou a 10 FB dražím 1BT. Súper po mojej ľavici zasiahne do dražby hláškou 2©. Môj partner skočí na 3BT, ktoré sa stanú konečným záväzkom. Licitácia teda prebehla podľa nasledovnej tabuľky:

N	E	S	W
1§	pas	1BT	2©
3BT	pas	pas	pas

Súper vyniesol ©J a ja pripravujem plán zohrávky záväzku 3BT z nasledovných kariet:

ªAK6

©K2

¨A1086

§A1092

ªQJ95

©Q3

¨Q32

§K543

Prv než budete čítať ďalej, urobte plán zohrávky aj vy!

Koľko rýchlych zdvihov máme?

- 8. Máme 4 pikové, 2 trefové, 1 karový a 1 srdcový dostaneme zo štartu.

Kde môžeme získať ďalší zdvih na splnenie záväzku?

- S vypracovaním ďalšieho zdvihu je spojený problém, ktorý spočíva v tom, že nemôžeme odovzdať zdvih ani jednému zo súperov, lebo okamžite stiahnu niekoľko srdcových zdvihov. Musíme hľadať ďalší zdvih bez odovzdania zdvihu súperom. Najlepšie, aj keď dosť malé, šance núka trefová farba. Ak bude u jedného z obráncov (najpravdepodobnejšie u predáka, ktorý dražil 2©) sec §QJ, splníme záväzok minimálne s jedným nadzdvihom. Ďalšiu šancu núka ¨Q, ale vieme takmer s určitosťou, že expas nesedí, a aj keby sedel, zadák skočí kráľom a odovzdá zdvih srdcom partnerovi. Ale keď sa nám podarí dosiahnúť, aby na naše čierne rýchle zdvihy, na ktoré nepadne §QJ, predák odhodil aspoň jedno srdce, potom už bude zrelý na to, aby sme ho pustili na zdvih srdcom. Súper potom môže odtiahnúť všetky 4 srdcia, ale na konci bude musieť vyniesť od ¨K, aby nám daroval zdvih na ¨Q.

Čo dáte zo stola?

- Nie je veľký rozdiel, či zdvihneme na stole alebo na ruke. Ale keď zdvihneme na ruke, odhalíme celú pravdu. ©A je určite u štartujúceho, a keď zdvihneme kráľom na stole, necháme súperom priestor pre premýšľanie, aby sa oni sami dopracovali k poznaniu, že na ruke nám zostala holá dáma.

Čím začnete?

- Pikami. Tak či onak, piky chceme odtiahnúť. Možno nám súperi poskytnú nejakú užitočnú informáciu. V skutočnosti sa tak aj stalo. Do prvých troch pikových zdvihov obidvaja súperi pridávajú pik. Na posledného pika odhadzuje predák ¨7 a zadák ©6. Pekne popísali svoje listy, však? Teraz sa už bude dobre zohrávať.

Prečo?

- Predák, ktorý zasiahol do dražby v druhej hre proti prvej, keď obidvaja súperi licitovali a ukázali aspoň 24/25 FB na linke, musí mať aspoň 6-list srdcový. Okrem toho musí mať väčšinu, ak nie všeky body obrany. Teda pri 6-liste © mal aj 3-list ª a teraz zahodil malé káro. Určite mal aspoň 3 kára, vedené KJ (alebo aspoň Kxx), a teda mu ostáva maximálne 1 tref. Ak je to figúra (veľmi pravdepodobne), druhú figúru dokážem vyimpasovať u zadáka. Nádherne popísal svoj list a jeho myšlienky sú presne čitateľné. Čo prezradil zadák? Zadák mohol mať pôvodne ©964, a keby teraz nebol odhodil srdce, bolo by nebezpečné pustiť predáka na zdvih srdcovou dámou, lebo ten by potom mohol pustiť svojho partnera na zdvih malým srdcom do ©9, aby ten otvoril károvú farbu. Po odhodení jedného srdca padne posledné srdce zadáka do srdcovej dámy a predák už nemôže uniknúť výnosu od ¨K.

Ako budete pokračovať?

- Malý tref do esa na stole, aby sme zistili, čo nám pridá predák. Pridáva §Q, my bijeme na stole esom a hráme §10, aby sme vyimpasovali §J. V skutočnosti, zadák poctivo pokryl trefovú desiatku bubom, zabil som kráľom na ruke a predák už odhodil malé srdce. Trefovou deviatkou som sa dostal do stola - predák pridal ďalšie srdce.

Ako ďalej?

- Už máme 1 srdcový, 4 pikové a 3 trefové zdvihy. Spolu 8 zdvihov. Ešte môžeme odohrať kárové eso, aby sme splnili svoj záväzok. Stačí nám to? Vôbec nie! Predsa poznáme rozloženie všetkých kariet! Predák má v tej chvíli: ª-©A10x-¨Kx-§-. Už je zrelý, aby dostal ranu z milosti. Púšťame ho do ruky srdcovou dámou, aby odohral svoje 3 srdcové zdvihy. My necháme na stole ¨A10 a na ruke ¨Q3. Teraz musí predák vyniesť káro od ¨K. V skutočnosti predák vyniesol ¨J (správne), zo stola som pridal malé káro a záväzok splnil s jedným nadzdvihom.

Pri všetkých stoloch sa hrali 3BT. Pri 2 stoloch splnili akurát a pri 2 stoloch padli raz. Splnený záväzok s nadzdvihom bol teda top.

Ako k tomu došlo? Obráncami zahrané karty dobre odzrkadľovali ich myšlienky, a tie zase ich karty. Všetky kroky obrany boli ľahko čitateľné. Vždy odrážali skutočný stav vecí. Celé rozdanie vypadalo nasledovne:

ªAK6

©K2

¨A1086

§A1092

ª1072

©AJ10985

¨KJ7

§Q

ª843

¨954

§J876

ªQJ95

©Q3

¨Q32

§K543

Urobila obrana nejakú očividnú chybu, aby bola potrestaná nulovým výsledkom za rozdanie? Asi nie. Pri akejkoľvek obrane, po danej licitácii a výnose ©J, sa záväzok 3BT musí splniť. Snáď len nadzdvihu mohli zabrániť absolútne perfektnou spoluprácou obráncov. Bolo možné brániť aj inak? Áno. Obrana sa nachádzala po celý čas v reálnom svete. Myšlienky obráncov boli ľahko čitateľné, preto bola zohrávka presná, ako z vyložených kariet. Dalo sa niečo zmeniť na obrane? Áno, ale sú to len subtilné drobnosti, ktoré však stačia na to, aby nabúrali sebaistú zohrávku hlavného hráča. Obrana musí vytvoriť iný, virtuálny (zdánlivý) obraz o svojich listoch pre hlavného hráča. Zohrajme celé rozdanie ešte raz a pozrime sa drobnohľadom na aktivitu obráncov a reakciu hlavného hráča po jednotlivých krokoch.

Licitáciu poznáme a poznáme aj prvý výnos ©J. Hlavný hráč, prv než pridá k prvému zdvihu, pripravuje plán. Čo robí zadák? Najprv, čo vidí?

ªAK6

©K2

¨A1086

§A1092

Zadák

Stôl

ª843

¨954

§J876

Musíme uznať, že tentokrát Piatnik nebol veľmi štedrí k zadákovi. Sedieť s jedným úbohým bodom a úplne pravidelnou rozlohou, nie je príliš zábavné. Znamená to, že na 7 minút sa môže zadák odložiť na zimný spánok a čakať na lepšie rozdanie? Určite nie! Aj so slabými kartami treba vedieť hrať! O čom má premýšľať, kým hlavný hráč pripravuje plán zohrávky?

Ako vypadá srdcová farba? Partner určite nemá ©Q. Má ©A? Prakticky na 100% má ©A. Zasiahol do licitácie 2© v 2. hre proti prvej - na to musí mať aspoň 6-list © vedený AJ10. Teda hlavný hráč má ©Qx. Ak hlavný hráč pridá z ruky do prvého zdvihu malé srdce, budeme poznať partnerovú srdcovú farbu úplne presne.

Prečo je také dôležité presné poznanie partnerovej srdcovej farby? Po zdvihnuti prvého srdcového zdvihu, sú všetky partnerové srdcia vysoké. V žiadnej bočnej farbe nemá eso, ale určite má nižšie figúry v trefoch a/alebo v kárach – 6-list srdcový bez figúr v bočných farbách na tento zásah nestačí. Tieto figúry môžu byť zraniteľné, ak sám bude musieť vyniesť od nich. Keď sa hlavnému hráčovi podarí zabezpečiť, aby partner odhodil jedno srdce na bočnú farbu, môže ho pustiť srdcom a tak ho donútiť, aby vyniesol od svojej figúry. Toto by však nefungovalo, keby partner mal v liste jednu kartu, ktorou nám môže odovzdať zdvih.

Môže mať takú kartu? Áno. Ak do ©A padnú všetky srdcia zohrávajúcej linky, naša ©7 môže poslúžiť ako vstup. Teda z pohľadu partnera, jeho malé srdce (©3 alebo ©5) môže slúžiť ako úniková karta.

Ako to bude vedieť? Tak, že my mu dáme informáciu o počte kariet, ktoré v srdciach držíme na ruke, v 1. zdvihu. Znalosť počtu našich kariet v srdciach je pre partnera dôležitá aj z iného pohľadu. Ak hlavný hráč dá zo stola ©K v 1. zdvihu, partner nebude vedieť, či mu zostala na ruke ©Q singl alebo ©Qx. Ak potom, v určitom štádiu hry, ho hlavný hráč pustí na zdvih v bočnej farbe (teda nie srdcom), nebude vedieť, či môže odtiahnúť svoje ©A. Ak predsa zatiahne ©A a hlavný hráč bude mať na ruke ešte ©Qx, znamená to, že mu zadal ďalší zdvih. To v párovom turnaji nebude dobrá taktika. Ale ak vie, že my sme mali pôvodne 3 karty v srdciach, potom v takom prípade bude môcť smelo odtiahnúť ©A. Ak ho hlavný hráč pustí na zdvih srdcom, bude vedieť, že jeho malé srdce predstavuje únik ku partnerovi.

Hlavný hráč kladie zo stola ©K, čo dáme do toho zdvihu? Musíme poinformovať partnera, že máme 3 srdcia. Pridáme ©4, pokiaľ používame štandartné marky, aby sme ukázali nepárny počet kariet. Notorickí markovači, ktorí použivajú vždy a všade signál typu „chcem-nechcem“ alebo SPS (Suit Preference Signal, nazývaný populárne aj Lavinthal, prípadne krakovské odhody) sotva budú môcť zasignalizovať partnerovi svoj trojlist © a už len výnimočne môže ísť obrana presne. Veľká obľúbenosť používania mariek „poď-nepoď“ alebo SPS u niektorých hráčov vyplýva, pravdepodobne, z jednoduchosti takého markovania. Každý sa to ľahko naučí a už potom nemusí premýšľať na obrane. Ak potom nepôjde dobre obrana, aspoň je o čom diskutovať alebo sa hádať - po skončení, alebo možno už aj počas hry. Aké sú teda zásady správneho markovania?

Obránca má markovať to, čo partnera zaujíma. To sa ľahšie hovorí ako realizuje. Aby obránca spoznal záujmy partnera, musí si vytvoriť návyk, hneď po výnose vytvoriť obraz nevidených kariet, t.j. kariet partnera a hlavného hráča na základe informácií z dražby, z kariet stola a prípadne z partnerovho výnosu. Posledne menovaný zdroj informácie je k dispozícii len pre partnera vynášajúceho, preto je tento obránca obyčajne inoformovanejší, ako vynášajúci hráč. Dokonca aj v prípadoch, keď má takmer bezcenný list, ako v príklade vyššie. Vytvorenie takého návyku však naráža na prírodzenú pohodlnosť hráčov. Potom ako nahrážku myslenia sa dohodnú na nejakej jednoduchej (len jednej) forme markovania.

Najlepšie je používať všetky 3 spôsoby markovhania, teda atitúdne (poď-nepoď), počet kariet aj SPS. Aj na tomto príklade ukážeme rôzne spôsoby markovania. Používanie všetkých troch typov markovania už nie je také jednoduché, ako mechanické markovanie a obránca musí pritom premýšľať. Je pravda aj to, že nie vždy sa podarí obráncom vytvoriť komplexný obraz rozdania až do konca, už pri prvom zdvihu. V takých prípadoch sa používa prioritné markovanie podľa nasledovných pravidiel:

1) Najvyššiu prioritu má markovanie atitúdne. Štandartné markovanie je také,že veľká „malá“ karta znamená povzbudenie pre partnera, aby pokračoval v danej farbe. Naopak najmenšia „malá“ karta ho odrádza od pokračovania v danej farbe. Pre markovanie sa používajú postrádateľné „malé“ karty, t.j. od 2 až po 10, ale nie je vylúčené použitie ani figúr, ak ich požitie je čitateľné.

2) Druhú najvyššiu prioritu má markovanie počtu kariet v danej farbe. Toto prichádza do úvahy vtedy, keď markovanie atitúdne stráca zmysel, napr. ak po partnerovom výnose zo stolu je pridaná karta, ktorú zadák nevie nadbyť, obyčajne je dobré markovať počet kariet; keď súper rozohráva nejakú farbu, vytvára tým tiež priestor pre markovanie počtu kariet ap. Štandardný spôsob markovania počtu kariet je také, že veľká „malá“ karta znamená párny počet kartiet vo farbe, a naopak malá karta ukazuje nepárny počet kariet.

3) Na poslednom mieste je markovanie typu SPS. Také markovanie prichádza do úvahy vtedy, keď prvé dve markovania strácajú zmysel, napr. hrá sa farebný záväzok, partner vyštartuje kráľom alebo esom a na stole sa objaví singl v danej farbe a dostatok tromfov na prebíjanie. Prakticky výlučne tento spôsob markovania sa používa vo farebnom záväzku vtedy, keď vynášame farbu, ktorú partner bude rafovať – vtedy pomocou signálu SPS ukazujeme, že v ktorej farbe máme rýchly vstup, aby sme mu mohli dať ešte jeden raf. Aj vo farbe tromfov sa dnes bežne používa markovanie typu SPS, ale keď máme na ruke raf a partner príde na zdvih v tromfoch, oplatí sa markovať počet kariet v tromfoch, aby nám umožnil raf, resp. nepokúšal sa o raf, keď už tromfy nemáme. V tromfoch nikdy nemarkujeme atitúdne. Štandartné markovanie SPS je také, že veľká karta ukazuje hodnoty (figúry) vo vyššej zo zostávajúcich farieb, kým malá karta tieto hodnoty vo vyššej farbe popiera. (Niektorí hráči hrajú tak, že malá karta ukazuje hodnoty v nižšej farbe, čo je samozrejme nepochopením tohto spôsobu markovania. Markujúci hráč vždy môže mať list, v ktorom nechce ukázať hodnoty ani v jednej zo zostávajúcich farieb, lebo jednoducho nijaké hodnoty nemá. Ak ukáže, že nemá záujem o vyššiu farbu, je na partnerovi, aby usúdil, či môže mať záujem v nižšej farbe.) Ktoré sú tie 2 zostávajúce farby? Keď sa hrá tromfový záväzok (napríklad pikový) a napríklad my vynášame partnerovi na raf (napr. v kárach), potom tromfy(ª) a farba, ktorú vynášame (¨) neprichádzajú do úvahy, preto SPS sa používa pre ostávajúce 2 farby (© a §). Ak súper ťahá svoju dlhú farbu (tromfy alebo ľubovoľnú farbu pri BT) je možné dohodnúť s partnerom systém markovania SPS tak, že keď už nemôžeme priznať farbu, budeme markovať systémom SPS (krakovské odhody). Pritom farba, ktorú ťahá súper a farba, z ktorej odhadzujeme kartu neprichádzajú do úvahy a teda vysokou kartou ukazujeme náš záujem vo vyššej z dvoch zostávajúcich farieb. Takéto markovanie je už však dosť mechanické a atitúdnym markovaním je možné odovzdávať subtílnejšie informácie (napr. že máme záujem o nejakú farbu, ale nemáme v nej eso, ale len kráľa ap. Toto pri markovaní SPS nie je možné, alebo aspoň ťažko zrozumiteľné.) Ako sa používa SPS v tromfoch? Podľa licitácie alebo podľa toho čo vidíme na stole je dosť často možné jednu farbu vylúčiť logicky z nášho výberu. Tromfy sú automaticky vylúčené – potom znovu ostávajú len 2 farby pre SPS. Pridanie veľkého tromfu potom ukazuje na figúry vo vyššej zo zostávajúcich farieb atď. Treba však upozorniť, že príliš časté používanie markovania SPS poskytuje neoceniteľné služby súperovi (hlavnému hráčovi). Aj vyjadrenie nášho vzťahu k obrane konkrétneho rozdania je príliš mechanické. Preto sa doporučuje používať toto markovanie len v situáciách, pre ktoré bolo vymyslené, t.j. keď nijaké iné markovanie neprichádza do úvahy a pri výnosoch do prebitku.

Vyššie popísané základné informácie o spôsoboch markovania sú potrebné predovšetkým pre tých, ktorí nie sú zvyklí používať všetky druhy markovania, ale pre pochopenie nižšie popísanej obrany nášho príkladu sú potrebné.

Do prvého zdvihu kladie hl. hráč zo stola ©K a z ruky ©3. Teda partner mal pôvodne ©AJ10985. Musí mať ešte nejaké kárové a/alebo trefové figúry. Nateraz to pre zadáka stačí. Čo má pridať zadák do tohto zdvihu? ©4. Kartu, ktorú hlavný hráč pridal do tohto zdvihu, zadák nevie nadbiť, preto markuje počet kariet. Najmenšie srdce ukazuje na nepárny počet sŕdc, teda na trojlist. Čo z toho vyplýva pre predáka? Uvedomí si, že partner mal pôvodne, pravdepodobne, 3 srdcia, hlavný hráč len 2 srdcia s dámou, teda má v ruke unikovú kartu, ktorou môže poslať partnera na zdvih. Táto karta je ©5, preto ju bude strážiť ako cennosť.

Hlavný hráč teraz ťahá piky. Treba tu niečo markovať? Nie je čo markovať. Keď hl. hráč sám rozohráva nejakú farbu, treba markovať počet kariet v tejto farbe. V našom konkrétnom prípade však nemá nijaký zmysel. Odhazujeme piky odspodu hore alebo naopak. Nezohráva to nijakú rolu.

Čo zahodiť na 4. pik?

Predák: ©10! Prečo? Je to SPS na kára. Predstavte si takýto list predáka: ªxxx-©AJ10xxx-¨KJ-§QJ. Ako má namarkovať partnerovi svoje kára? Má to nejaký zmysel, aby partnerovi markoval svoje kára, keď je takmer isté, že partner sa nedostane na zdvih? Najprv počítajme! Čo vidí predák?

Predák

ªAK6

©K2

¨A1086

§A1092

ª1072

©AJ10985

¨KJ7

§Q

Stôl

Spolu so stolom vidí predák 29 FB. Hl. hráč sľúbil 8-10 FB. Partner má teda 1-3 FB. Ak má 2 alebo 3 body, môže mať ¨Q a predák potrebuje, aby túto dámu ukázal, ak ju má. Bez toho, aby najprv sám kárové figúry namarkoval, nemôže očakávať pozitívnu károvú marku od partnera s károvou dámou. Nemôže to nejako pomôcť hl. hráčovi? Nie, ukazujeme len to, čo už vie z licitácie. Skutočne dôležitú úlohu zohráva však odhodená ©10 nepriamo. Tým, že sme si ušetrili ¨7. Odhodením ¨7 by sme pomohli hl. hráčovi presne určiť našu rozlohu a záväzok splniť tak, ako sa to stalo v skutočnosti. Odhodením ©10 ukazujeme hlavnému hráčovi, že nemáme ani jednu voľnú kartu, inak by sme sa predsa nevzdali istého zdvihu v našej dlhej farbe. Samozrejme, je to len ilúzia. Ale keby sme mali skutočne karty, ktoré sme tu na začiatku predchádzajúceho odstavca uviedli, nemali by sme alternatívu. Je dosť pravdepodobné, že hlavný hráč prečíta našu myšlienku a zariadi zohrávku tak, ako keby sme mali skutočne ªxxx-©AJ10xxx-¨KJ-§QJ. Veľmi dôležité je aj to, že sme nezahodili ©5 pre prípad, že hl. hráč nás pustí na zdvih srdcovým esom. Okamžite vynesieme ©5, aby sme partnera dostali na zdvih a mohol podniesť ¨Q hl. hráča. Odhodenie ©10 splňuje všetky potreby obrany.

Čo má zahodiť zadák? ¨4! Nedotýkajte sa sŕdc a trefov! Všetky potrebujete. Malým károm oznámite partnerovi svoj negatívny vzťah k tejto farbe, teda že nemôže sa spoliehať na vašu károvú figúru. V opačnom prípade - keby ste mu namarkovali károvú figúru - by vedel, že môže kľudne vyniesť káro a nemusí hľadať bočné východisko, alebo by mohol odhodiť svojho kárového kráľa. Potom, čo zadák pridá malé káro, jediným únikom pre predáka ostáva ©5. Tí, ktorí v každej situácii používajú markovanie SPS, znovu sú v ťažkostiach. Ak odhodia malé káro, môže si to partner aj hl. hráč vysvetliť ako marku na tref. Veľká pomoc pre hlavného hráča! Ak zahodia veľké káro, potom sľubujú srdcovú figúru a môžu popliesť partnera. Ani inou bočnou farbou nemôžu namarkovať, že nemajú károvú figúru, lebo by museli markovať neexistujúcu figúru v inej farbe. Nehovoriac o tom, že odhodenie inej ako károvaj karty pomáha hlavnému hráčovi. Priame markovanie (atitúdne) je teda flexibilnejšie.

Ako uvažuje teraz hl. hráč? Má to ťažké. Vytvorili sme taký virtuálny obraz listov obráncov, ako keby predák mal pôvodne list ª1072-©AJ10985-¨KJ-§QJ. V trefoch by mohol mať len jednu figúru s malou kartou. Šanca hl. hráča je teraz taká, že padnú obe trefové figúry do esa a kráľa. Ak by predsa len nepadli, ešte stále má možnosť pustiť predáka na zdvih srdcom, aby na konci vyniesol od ¨K.

Hlavný hráč teda zahráva malý tref do esa na stole. Jeho nádeje sa zväčšujú. Do tohto zdvihu padá §Q od predáka. Do kráľa by mohol padnúť §J. Pozor musí však dávať aj zadák. Ak hlavný hráč vynesie v ďalšom zdvihu §10 zo stola (Čo keď zadák pokryje alebo aspoň začne váhať. Nič tým nestráca, lebo ak §J padne do jeho §K, trefy sú delené 3:2, potom §9 stačí na odtiahnutie posledneho trefa zadáka a ľahko splní svoj záväzok aj s nadzdvihom.), musí zadák pridať bez váhania malý tref. Tu však hlavného hráča čaká prekvapenie. Predák odhadzuje ¨7, ktorá už svoju úlohu zmeny reálneho obrazu listu predáka na virtuálny, splnila.

Ešte si zaslúži pozornosťčinnosť zadáka pri ťahaní trefových figúr. Má 2 možnosti. Buď prikladá pekne malé trefy od spodu, alebo keď chce markovať počet (keď súper ťahá farbu markuje sa počet). V tomto príklade by však mal markovať pravý opak toho čo má, t.j. má markovať nepárny počet, aby ubezpečil hlavného hráča o deleni trefov 3:2 a padajúcich figúrach svojho partnera, teda pekne od najmenšieho trefu.

Pre hl. hráča, po zdvihnutí na §K na ruke, ostáva jediná možnosť na splnenie záväzku: pustiť predáka na zdvih ©Q a dúfať, že nemá únikovú kartu.

Predák po zdvihnutí ©A má vyniesť okamžite ©5, aby pustil partnera na zdvih. Niekto môže položiť otázku: „Čo keď predsa len hlavný hráč je majiteľom ©7? Nič sa nestane – vtedy sa zaväzok pri uvedenej zohrávke nedá poraziť. Dômyselné pridávanie kariet zadákom však hovorí o tom, že on je vlastníkom ©7 (markoval nepárny počet sŕdc). V skutočnom rozdaní pri tejto obrane, ktorá vytvorila zmenený obraz o listoch obráncov, už hl. hráč nemá nijaké šance na splnenie záväzku. Po zdvihnutí zdvihu na ©7, zadák nesmie odtiahnúť §J, ale má vyniesť okamžite malé káro a hl. hráč, napriek elegantej zohrávke, svoj záväzok padne. Z hľadiska zápisu v zápisovom lístku nie je jeden pád ničím zvláštnym. Ale to čo sa pri stole dialo, je zážitok nielen pre zúčastnených, ale aj pre kibicov. Škoda len, že celá druhá polovička príbehu je len vymyslená.

Ešte jednu poznámku si zaslúži aj výnos. Výnos ©J od farby ©AJ10xxx je naprosto bežný a dosť často aj úspešný. Predsa v tomto rozdaní, výnos ©A a pokračovanie malým srdcom by neumožnil hlavnému hráčovi poslať predáka na nútený výnos nijakým rozumným spôsobom. Potom by mohol hl. hráč splniť svoj záväzok len impasom §J u zadáka alebo zahraním na spadnutie §QJ u predáka, s veľkou šancou, že sa pomýli. Najmä, keď zmeníme obraz našich listov a hlavný hráč ho úspešne prečíta. S listami, pri ktorých nemáme vstup k našej dlhej farbe bočným esom, ale len nižšou figúrou a pravdepodobne náš partner sa vôbec nedostane na zdvih, je lepšie sa zabezpečiť pred núteným výnosom najmä, keď hráme proti dobrým hráčom.