Úvod.

Cieľom dražby je nájsť taký záväzok, ktorý prinesie pre pár maximálny zisk alebo minimálnu stratu v danom rozdaní. Veľkosť zisku aj straty závisí od počtu figúrových bodov (FB) a dĺžky a sfitovania farieb. Úlohou licitačného systému je umožniť partnerom výmenu informácií tak, aby mohli nájsť optimálny záväzok. Toto sa môže diať rôznym spôsobom:

· Obidvaja partneri ukazujú svoju silu a dĺžku svojich farieb prirodzeným spôsobom.

· Jeden z partnerov ukazuje svoje farby transferom, kým druhý tak činí prirodzeným spôsobom, pritom obidvaja ukazujú silu listu prirodzeným spôsobom.

· Len jeden z partnerov ukazuje dĺžku/krátkosť svojich farieb a/alebo figúrovú silu, kým druhý len udržiava dražbu v chode najbližšou hláškou, relay bid-om (RB).

Pre dražbu čiastočných záväzkov je najvhodnejší prirodzený licitačný systém. V tomto prípade sa nejedná o nájdenie ideálneho záväzku, ako skôr o nájdenie hrateľného záväzku, takým spôsobom, aby sa bez fitu zbytočne nedvíhala úroveň dražby, pokiaľ k tomu nie je k dispozícii potrebná sila na linke. Pre tieto listy by bola ideálna metóda, pri ktorej by žiadna hláška neforsovala, ale potom by gémy a slemy museli byť zalicitované odrazu, preto všetky naturálne systémy zavádzajú sériu forsujúcich hlášok: fors na 1 kolo, fors na 2 kolá, fors do určitej úrovne, napríklad 2BT alebo 3 vo farbe odpovede a fors do gému. V súčasnosti najrozšírenejší systém, Two over One (2/1), používa odpoveď na prvom stupni forsujúco na jedno kolo a odpovede na druhom stupni forsujúco do gému. Taká metóda očividne zlepšuje dražbu gémov a slemov na úkor čiastočných záväzkov a priblíži sa licitačnému systému Precision.

Keď existuje na linke dostatočná sila pre gém a existuje možnosť voľby medzi rôznymi gémami, je v záujme hráčov, aby si zvolili taký gém, ktorý z hľadiska bezpečnosti alebo výhodnosti prinesie maximálny zisk, pri akceptovateľnom riziku. V týchto prípadoch už je k dispozícii dostatočný priestor pre výmenu informácií, aby taký záväzok mohol byť nájdený rôznymi dražobnými metódami. Pokiaľ sa jedná o pravidelné rozlohy, obyčajne je postačujúce spočítať FB spoločných listov, a ak je štatisticky opodstatnená dražba gému, jednoducho sa zalicituje. Ale u nepravidelných rozlôh situácia nie je taká jednoduchá – v mnohých prípadoch bude potrebná presná znalosť rozlohy partnera k tomu, aby mohol byť nájdený správny gém.

Ak je na linke sila pre slem, alebo je aspoň podozrenie, že na linke by mohol byť slem, už jednoduché spočítanie bodov je vhodné len pre úplne pravidelné rozlohy a len veľmi obmedzeným spôsobom. U slemovo-podozrivých listov znalosť toho, že partnerom ukázaný šesťlist je v skutočnosti sedemlist, môže znamenať rozdiel medzi malým a veľkým slemom, alebo medzi gémom a slemom. Karta naviac v dlhej farbe znamená, že máme na linke o 1 zdvih viac, než sme očakávali. Okrem toho siedma karta môže byť desiata vo sfitovanej farbe a už nemusíme sa starať o dámu v tejto farbe, aby sme vylicitovali veľký slem, lebo delenie troch kariet na obrane bude 2:1 v 78%, a teda dáma spadne pri stiahnutí dvoch najvyšších figúr, čo je viac, než štatisticky akceptovateľná požiadavka pre dražbu veľkého slemu (so 68%-nou šancou sa už oplatí licitovať veľký slem). Aj znalosť presnej dĺžky krátkej farby (1 alebo 0) môže znamenať rozdiel medzi malým a veľkým farebným slemom, z hľadiska kontroly farby.

Pri dražbe slemov má reléová dražba jasnú prevahu nad prirodzenou dražbou, najmä u vyfarbených listov, nakoľko reléovým spôsobom jeden z partnerov (respondent/odpovedajúci – ODP) vylicituje úplne presne svoju rozlohu, maximálne do úrovne 3BT a umiestnenie svojich vysokých kariet do úrovne slemu. Potom jeho partner (relayer/pýtajúci sa hráč – PÝT) licituje konečný záväzok tak, ako keby videl do listu partnera. PÝT už počas licitácie spozná pomerne presne, že koľko zdvihov je v rozdaní, aj to, že akým spôsobom je možné tie zdvihy získať, t.j. ako bude treba rozdanie zohrať.

Ale nielen u silne vyfarbených listov je znalosť presnej rozlohy a umiestnenia figúr dôležitá pre konečný záväzok. Veľakrát, aj pri (približne) pravidelných rozlohách je dôležité spoznať presnú rozlohu a umiestnenie figúr. Spomínam si na jedno rozdanie hrané špičkovými hráčmi sveta vo finále nejakého turnaja a prenášaného na BBO. To rozdanie vypadalo približne nasledovne:

WEST	EAST
♠AKxx ©Axx ¨xx ♣KQxx	♠Qxxxx ©Kx ¨Ax ♣Axxx

Jeden z komentátorov smutne poznamenal, že je tam 7♣, ale ťažko sa to dá vylicitovať. A mal pravdu: pri oboch stoloch hrali 4♠ s dvoma nadzdvihmi.

Obidva listy sú, prakticky, pravidelné a predsa je obrovský rozdiel medzi nazeraním na zdvihovú silu podľa naturálnej a reléovej dražby. Pozrime sa na to, ako by išla dražba podľa nášho reléového systému.

WEST	EAST
1BT	2♣
2♠	3♣^1)
3©^2)	3♠^3)
4♣^4)	4¨^5)
5©^6)	7♣^7)

Úvodná dražba je známa z naturálnych systémov. Význam ostatných hlášok je nasledovný:

1) Otázka na rozlohu, FG a eventuálny začiatok slemovej dražby.

2) Rozloha presne 4324

3) Pri dvoch fitoch slem má šance. Sme dosť nízko, aby sme sa mohli spýtať na počet a umiestnenie es a na základe odpovede sa rozhodneme, či budeme pokračovať ďalej.

4) ♠A+©A

5) To je výborné, naše spoločné listy musia vydržať aspoň 5♠. Spýtame sa na krále.

6) ♣K+♠K+♣Q

7) 13 zdvihov je takmer istých. Zostať v malom sleme (6♠/6♣) je možné len z taktických dôvodov – vieme, že súperi (s naturálnym systémom) nedokážu vylicitovať veľký slem a v prípade, že jedna čierna farba bude zle delená, by sme mohli utrpieť stratu.

Treba si všimnúť, že keby miesto jedného čierného kráľa mal otvárajúci ¨K, alebo miesto ♣Q mal otvárajúci červenú dámu, konečným záväzkom by bol malý slem.

Problém prirodzenej dražby v danom rozdaní spočíva v tom, že hráči zalicitujú gém tak, že ani nezistia (nezisťujú), že majú fit aj v lacnej farbe. Ak posudzujeme list štatisticky (a nie konkrétne), slem na 28-30 FB, pri dvoch pravidelných rozlohách má malé šance, preto naturálne systémy bočný fit ani nezisťujú.

Ešte jedna ukážka reléovej dražby po otvorení 1BT, keď PÝT má nepravidelnú rozlohu a jednu farbu nepozná. Reléovou dražbou je možné dôjsť k záväzku, ktorý, pravdepodobne, počas celej dražby ani nenapadne hráčov, používajúcich prirodzený licitačný systém.

WEST	EAST
♠A64 ©KJ2 ¨Q53 ♣KQ109	♠KQJ832 ©A863 ¨- ♣AJ8

Dražba podľa nášho systému:

WEST	EAST
1BT	2♣
2¨	2♠^1)
3♠^2)	4♣^3)
4¨^4)	4©^5)
5♣^6)	5©^7)
6©^8)	7♣^9)

Význam jednotlivých hlášok:

1) FG, buď 5⁺♠ alebo ľubovoľná rozloha a RB

2) Rozloha 3334

3) Otázka na esá

4) 0/3/4 A, alebo 1A(♠), alebo 2A(♣+©/¨+♠)

5) Nejasné, upresni!

6) 1A(♠A) a ♣K+©K

7) Aké dámy máš?

8) ♣Q+¨Q

9) Máme 12 zdvihov v pikovom záväzku (6♠+4♣+2©), ale máme 4 figúry v trefovej farbe, a ak sa podarí získať jeden raf na malý tref v ruke a prejsť na stôl na ©K/♠A na dotromfovanie, máme 13 zdvihov v trefovom záväzku. Záväzok bude dobrý pri delení trefov 3:3 alebo 4:2, spolu asi v 84% prípadov.

Reléový systém spozná nielen bočný fit, ale kompletnú rozlohu automaticky a pomerne na nízkom stupni môže zahájiť dražbu figúr tak, aby mohol skončiť v bezpečnom gémovom záväzku, ak partner neprinesie tie správne figúry pre slem. Aké sú teda výhody a nevýhody reléového systému?

Výhody reléového systému:

1) Znalosť presnej dĺžky dlhej farby partnera pomôže určiť presný počet zdvihov, ktoré v danom rozdaní dokážeme získať v danej farbe.

2) Presná znalosť dĺžky krátkej farby partnera pomôže určiť skutočnú silu našich figúr a skutočnú kontrolu krátkej farby.

3) Súper sa dozvie presnú rozlohu len jedného listu našej linky, kým o druhom liste nevie nič. Vzhľadom na tieto podmienky môže zadať záväzok, alebo aspoň jeden zdvih, zo štartu.

4) Ak na stôl príde list, ktorý bol popísaný už pri licitácii – vo väčšine prípadov – súper naďalej nevie nič o ruke hlavného hráča, a teda hrá dosť dlho tak trochu „naslepo“.

5) Hráč, ktorý odpovedá na relay-bidy sa nevyčerpáva, lebo jeho činnosť je mechanická, ktorá nevyžaduje duševné úsilie, spojené s riešením dražobných problémov daného rozdania.

6) Pre niektorých hráčov (s dobrou pamäťou) poskytuje relayová dražba osobitnú zábavu.

7) Aj priemerní hráči môže dosiahnuť v oblasti slemovej dražby rovnaké, alebo dokonca lepšie výsledky ako najväčší experti, ktorí používajú naturálny systém.

Nevýhody reléového systému:

1) Ak bude zohrávať hráč s listom, ktorý bol počas dražby úplne popísaný (stáva sa to), súper bude hrať – po ukázaní stola – ako z otvorených kariet.

2) Hráč, ktorý odpovedá na relay-bidy, môže mať psychologický problém z vylúčenia z rozhodovania o záväzku, lebo on o liste partnera sa nedozvie nič.

3) Treba naštudovať pomerne dosť umelých sekvencií a pamätať si ich na dlhé obdobie.

4) Zásahy súperov môžu ubrať z dražobného priestoru toľko, že potom už pohodlná reléová dražba je nedokončiteľná. V takom prípade dražba pokračuje naturálne, ale s dôrazom na možnosť trestného kontrovania súperov.

Celkove sa však dá povedať, že relayová dražba pre tých, ktorí sú schopní sa ju naučiť používať, má viac výhod ako nevýhod.

Na záver úvodu trochu teórie. Reléové systémy sú konštruované tak, aby mohli vylicitovať úplne presne každú rozlohu, pokiaľ v jednej farbe nie je viac ako 7 kariet a súčet kariet v dvoch farbách neprekročí 11, t.j. viac ako 99% všetkých rozlôh (presnejšie je to okolo 99,3%). Ak sa vyskytne extrémnejšia rozloha, draží sa ako iná, licitovateľná rozloha, pritom sa dbá na to, aby dĺžka najkratšej farby bola vylicitovaná presne.

S výnimkou pravidelných rozlôh, v celom systéme sa používa na dolicitovanie rozlohy vlastná verzia algoritmoov Symmetric Relay (SR), ktorý vypracoval Prof. Roy Kerr, a ktorý spropagoval Alan Truscott. Symmetric Relay je vysvetlený po otvorení 1♣, preto je doporučené naštudovať algoritmy po tomto otvorení prv, než skúsite naštudovať dražbu farebných typov listov po iných otvoreniach. Po iných otvoreniach sa uvádza len cesta, ktorá vedie k SR. Dražba rozlohy po otvorení 1BT používa vlastné algoritmy, preto je vhodná na otestovanie vlastných schopností, či dokážete naštudovať a používať nejaký reléový systém.

Poznámka: Pre lepšiu vizuálnu orientáciu, budú hlášky PÝT, uvedené v sivom poli a hlášky ODP, počas reléovej dražby, v zelenom poli. Nereléová dražba je uvedená v bielom poli. Typ rozlohy je zapísaný obyčajným písmom a v hranatých zátvorkách, napríklad rozloha [6421] znamená, že ODP má v jednej farbe 6 kariet, v inej 4 karty atď, ale zo zápisu nevyplýva že v ktorej farbe má koľko kariet. Ak rozloha je zapísaná tučným (bold) písmom, väčšinou bez zátvoriek a Arielom, číslice ukazujú počty kariet v jednotlivých farbách, podľa výšky farby: ♠©¨♣. napríklad rozloha 6421 ukazuje 6 kariet v pikoch, 4 karty v srdciach, 2 karty v kárach a 1 kartu v trefoch.

Júl 2013. Gejza Boros