Relay Precision

(Košická verzia)

V Košiciach (ani na Slovensku) nebolo veľa pokusov o vytvorenie kompletného reléového dražobného systému. Na rozdiel od prirodzeného systému, pri reléovej dražbe len jeden z partnerov licituje svoju rozlohu, podľa vopred vypracovaného algoritmu, kým druhý z partnerov len udržiava dražbu v chode, ekonomicky, najbližšou hláškou (relay/relé). Po dokončení dražby rozlohy, podobným spôsobom sa dražia figúry. Je celkom pochopiteľné, ak hráči, ktorí roky používali naturálny spôsob dražby, odmietnu aj samotnú myšlienku dražby podľa algoritmov.

Hlavnou prekážkou pre rozšírenie reléovej dražby je ľudská pamäť. Reléové systémy vyžadujú od hráča, aby si zapamätal pomerne veľký počet abstraktných sledov a vedel ich v správnom čase správne použiť. Táto požiadavka je u mnohých, predovšetkým starších hráčov, ťažko splniteľná, preto reléové systémy hrávajú väčšinou mladí ľudia. Niektoré zdroje uvádzajú vhodný vek do 35 rokov. Ale bolo by chybou posudzovať vhodnosť akéhokoľvek dražobného systému pre konkrétneho hráča na základe štatistických údajov, lebo tento vzťah je prísne individuálny. Reléový systém môže byť nevhodný pre určitého mladého hráča a môže vyhovovať hráčovi, ktorého vek ďaleko prekračuje štatisticky vhodný vek.

Reléová dražba je vlastne strojový, algoritmizovaný spôsob dražby a ten najlepšie vyhovuje matematickým alebo programátorským „mozgom“. Vypracovanie a naštudovanie kompletného reléového systému má zmysel len vtedy, ak sa nájdu aspoň dvaja hráči (partneri), ktorí sú schopní sa ho naučiť používať. V Košiciach boli na to vytvorené podmienky vtedy, keď v klube začal pravidelne hrávať Martin Vodička, ktorý, okrem mladého veku, sa vyznačoval vhodným, matematickým myslením a fenomenálnou pamäťou. Hneď, po prvom naštudovaní, používal reléovú dražbu bezchybne a s fantastickou ľahkosťou. Keď neskôr si našiel rovnako mladého partnera, Adama Kubicu, ktorý tiež prejavil záujem a schopnosti hrať reléový systém, táto okolnosť predstavovala dostatočný dôvod na dopracovanie systému.

Vo svete existuje viacero reléových systémov, napríklad skupina reléových systémov typu TOSR (Transfer Oriented Symmetric Relay), alebo skupina systémov MOSCITO (Major Oriented Strong ClubIncluding Tactical Openings) – otváraných bez transferu, aj s transferom alebo Relay Precision (bez transferov) od A. Truscotta. K rozvoju reléových systémov prispeli ľudia, ako Prof. Roy Kerr, známy novozélandský matematik, ktorý je považovaný za autora algoritmov Symmetric Relay, alebo pracovníci Katedry matematiky Taipeiskej univerzity (Terorists MOSCITO) a iní.

V súčasnosti, väčšina reléových systémov využíva v nejakej podobe algoritmus, ktorý najviac spopularizoval Alan Truscott, pod názvom „Symmetric Relay“ (SR) pre reléovú dražbu podľa Precisionu. Aj ja som použil tieto algoritmy, ale s malými zmenami:

·     Rozlohu 5332 s lacným päťlistom považujem za pravidelnú rozlohu (na rozdiel od SR), preto pravidelné rozlohy sú dražené odlišným algoritmom od SR.

·     V prípadoch, kde je to možné, draží respondent (odpovedajúci, t.j. hráč, ktorý licituje svoju rozlohu – z hľadiska otvorenia môže to byť otvárajúci aj odpovedajúci) svoje farby transferom, aby vo väčšine prípadov bol zohrávajúcim relayer (pýtajúci sa hráč, ktorý o svojom liste nič neoznámi).

·     Dolicitovanie krátkych farieb sa deje odstupňovane: prvý stupeň ukazuje krátkosť v nižšej farbe, druhý stupeň vo vyššej. V SR sa to deje podľa veľkosti čísla, ktoré vznikne z počtu kariet v týchto farbách, pričom vyššia farba predstavuje vyšší rád. Dôvodom pre odstupňovanú dražbu bol jednak zvyk (takto sa v Košiciach licitovalo aj pred objavením SR), jednak moja osobná skúsenosť a presvedčenie, že odstupňovaná dražba spotrebuje menej duševnej energie, než vytváranie čísiel.

·     V niektorých prípadoch sa odstupňovane dražia aj dlhé farby.

·     Pomocou SR sú niektoré rozlohy dolicitované nad úrovňou 3BT. Aby sa to nestalo, bola dražba takejto skupiny rozlôh  zreorganizovaná tak, aby všetky rozlohy mohli byť dolicitované do úrovne 3BT (ale je to mierne náročnejšie na pamätanie).

·     Hláška 2 vo význame reverser-u (vyššia dlhá farba je kratšia, a je obyčajne presne štvorlistá) ostala zachovaná; zachovaná je aj jej použitie pre dražbu zvláštnych rozlôh (trojfarebných), podľa SR.

Výhody reléovej dražby sa prejavia najmä pri dražbe slemov. Aj priemerne skúsený hráč môže pomocou reléového systému vydražiť lepšie slemové záväzky ako expert, ktorý používa naturálny systém. Každý si musí zvážiť sám, či mu stojí za námahu, spojenú s naštudovaním algoritmov reléovej dražby za účelom dražby presných slemových záväzkov. Niežeby reléová dražba bola vhodná len pre slemy – je možné pomocou nej vylicitovať aj presnejšie gémové, dokonca aj čiastočné záväzky. Ale hlavná a očividná výhoda je v oblasti slemov.

Ak sa pustíte do štúdia reléového systému, ale neskôr zistíte, že vám nevyhovuje, čas strávený štúdiom reléového systému nie je stratený. Obohatili ste svoj obraz o dražbe o nový pohľad, ktorý sa vám môže zísť, keď narazíte na čiastkové reléové sekvencie, bez ktorých sa v súčasnosti nezaobídu ani naturálne systémy. A pokiaľ sa rozhodnete hrať reléový systém, odohrajte aspoň dva turnaje týždenne (radšej viac) a občas si niektoré, málo sa vyskytujúce, reléové sekvencie zopakujte.

Ak ste ešte nehrali reléový systém, nepreskakujte Úvod – príklady, ktoré sú tam uvedené, môžu vás povzbudiť.

 

Júl 2013.                                                                                                                                                          

Gejza Boros