Relay Precision
(Košická verzia)
V Košiciach (ani na Slovensku) nebolo
veľa pokusov o vytvorenie kompletného reléového dražobného systému. Na
rozdiel od prirodzeného systému, pri reléovej dražbe len jeden z partnerov
licituje svoju rozlohu, podľa vopred vypracovaného algoritmu, kým druhý
z partnerov len udržiava dražbu v chode, ekonomicky, najbližšou hláškou (relay/relé). Po
dokončení dražby rozlohy, podobným spôsobom sa dražia figúry. Je celkom
pochopiteľné, ak hráči, ktorí roky používali naturálny spôsob dražby, odmietnu
aj samotnú myšlienku dražby podľa algoritmov.
Hlavnou prekážkou pre rozšírenie
reléovej dražby je ľudská pamäť. Reléové systémy vyžadujú od hráča, aby si
zapamätal pomerne veľký počet abstraktných sledov a vedel ich
v správnom čase správne použiť. Táto požiadavka je u mnohých,
predovšetkým starších hráčov, ťažko splniteľná, preto reléové systémy hrávajú
väčšinou mladí ľudia. Niektoré zdroje uvádzajú vhodný vek do 35 rokov. Ale bolo
by chybou posudzovať vhodnosť akéhokoľvek dražobného systému pre konkrétneho
hráča na základe štatistických údajov, lebo tento vzťah je prísne individuálny.
Reléový systém môže byť nevhodný pre určitého mladého hráča a môže
vyhovovať hráčovi, ktorého vek ďaleko prekračuje štatisticky vhodný vek.
Reléová dražba je vlastne strojový, algoritmizovaný spôsob dražby a ten najlepšie vyhovuje
matematickým alebo programátorským „mozgom“. Vypracovanie a naštudovanie
kompletného reléového systému má zmysel len vtedy, ak sa nájdu aspoň dvaja
hráči (partneri), ktorí sú schopní sa ho naučiť používať. V Košiciach boli
na to vytvorené podmienky vtedy, keď v klube začal pravidelne hrávať
Martin Vodička, ktorý, okrem mladého veku, sa vyznačoval vhodným, matematickým
myslením a fenomenálnou pamäťou. Hneď, po prvom naštudovaní, používal
reléovú dražbu bezchybne a s fantastickou ľahkosťou. Keď neskôr si našiel
rovnako mladého partnera, Adama Kubicu, ktorý tiež prejavil záujem
a schopnosti hrať reléový systém, táto okolnosť predstavovala dostatočný dôvod
na dopracovanie systému.
Vo svete existuje viacero reléových
systémov, napríklad skupina reléových systémov typu TOSR (Transfer Oriented Symmetric Relay), alebo skupina systémov MOSCITO (Major Oriented Strong Club – Including Tactical Openings) – otváraných
bez transferu, aj s transferom alebo Relay Precision (bez transferov) od A. Truscotta.
K rozvoju reléových systémov prispeli ľudia, ako Prof. Roy
Kerr, známy novozélandský matematik, ktorý je
považovaný za autora algoritmov Symmetric Relay, alebo pracovníci Katedry matematiky Taipeiskej univerzity (Terorists
MOSCITO) a iní.
V súčasnosti, väčšina reléových
systémov využíva v nejakej podobe algoritmus, ktorý najviac spopularizoval
Alan Truscott, pod názvom „Symmetric
Relay“ (SR) pre reléovú dražbu podľa Precisionu. Aj ja som použil tieto algoritmy, ale
s malými zmenami:
· Rozlohu 5332 s lacným päťlistom
považujem za pravidelnú rozlohu (na rozdiel od SR), preto pravidelné rozlohy sú
dražené odlišným algoritmom od SR.
· V prípadoch, kde je to možné, draží respondent
(odpovedajúci, t.j. hráč, ktorý licituje svoju rozlohu – z hľadiska
otvorenia môže to byť otvárajúci aj odpovedajúci) svoje farby transferom, aby vo väčšine prípadov bol
zohrávajúcim relayer (pýtajúci sa hráč, ktorý
o svojom liste nič neoznámi).
· Dolicitovanie krátkych farieb sa deje
odstupňovane: prvý stupeň ukazuje krátkosť v nižšej farbe, druhý stupeň vo
vyššej. V SR sa to deje podľa veľkosti čísla, ktoré vznikne z počtu
kariet v týchto farbách, pričom vyššia farba predstavuje vyšší rád. Dôvodom pre
odstupňovanú dražbu bol jednak zvyk (takto sa v Košiciach licitovalo aj
pred objavením SR), jednak moja osobná skúsenosť a presvedčenie, že
odstupňovaná dražba spotrebuje menej duševnej energie, než vytváranie čísiel.
· V niektorých prípadoch sa odstupňovane
dražia aj dlhé farby.
· Pomocou SR sú niektoré rozlohy dolicitované
nad úrovňou 3BT. Aby sa to nestalo, bola dražba takejto skupiny rozlôh zreorganizovaná tak, aby všetky rozlohy mohli
byť dolicitované do úrovne 3BT (ale je to mierne náročnejšie na pamätanie).
· Hláška 2♥ vo význame reverser-u
(vyššia dlhá farba je kratšia, a je obyčajne presne štvorlistá) ostala
zachovaná; zachovaná je aj jej použitie pre dražbu zvláštnych rozlôh
(trojfarebných), podľa SR.
Výhody reléovej dražby sa prejavia najmä
pri dražbe slemov. Aj priemerne skúsený hráč môže
pomocou reléového systému vydražiť lepšie slemové
záväzky ako expert, ktorý používa naturálny systém. Každý si musí zvážiť sám,
či mu stojí za námahu, spojenú s naštudovaním algoritmov reléovej dražby
za účelom dražby presných slemových záväzkov. Niežeby
reléová dražba bola vhodná len pre slemy – je možné
pomocou nej vylicitovať aj presnejšie gémové, dokonca
aj čiastočné záväzky. Ale hlavná a očividná výhoda je v oblasti slemov.
Ak sa pustíte do štúdia reléového systému,
ale neskôr zistíte, že vám nevyhovuje, čas strávený štúdiom reléového systému
nie je stratený. Obohatili ste svoj obraz o dražbe o nový pohľad,
ktorý sa vám môže zísť, keď narazíte na čiastkové reléové sekvencie, bez
ktorých sa v súčasnosti nezaobídu ani naturálne systémy. A pokiaľ sa
rozhodnete hrať reléový systém, odohrajte aspoň dva turnaje týždenne (radšej
viac) a občas si niektoré, málo sa vyskytujúce, reléové sekvencie
zopakujte.
Ak ste ešte nehrali reléový systém,
nepreskakujte Úvod – príklady, ktoré
sú tam uvedené, môžu vás povzbudiť.
Júl 2013.
Gejza Boros